Karol Ondrias

Posledné dni po Slovensku lieta malá prdka – volá sa Váhostav a jeho dlh dodávateľom 105 miliónov Eur. Všetky naše médiá, mnohí politici a celewriti sa do tejto témy radostne pustili, lebo aj na malých prdkách sa dá vybudovať kariéra. Nebudem to rozvádzať, sú o tom plné médiá.

Zaujíma ma niečo iné.

Prečo vážne skutočnosti, ktoré dlhodobo ovplyvňujú život bežného občana a celkový vývoj Slovenska je smrteľne zakázané diskutovať a riešiť?

A prečo naša spoločnosť musí žiť len v mentálnom rozsahu malých prdiek?

Na Slovensku je veľa vážnych skutočností, ktoré, aj napriek smrteľnému zákazu, by sa mali riešiť. Ja spomeniem aspoň jednu-dve.

Napríklad webová stránka http://www.nationaldebtclocks.org/debtclock/slovakia, zobrazuje národný dlh Slovenska (dlh vlády) online.

Dnes 18. 4. 2015 o 7.00 hod som z nej odpísal niekoľko údajov.

Národný dlh Slovenska (18. 4. 2015) je = 53,39 mld. eur. (18. 12. 2014 dlh bol = 45,7 mld. eur).

Len za 4 mesiace národný dlh narástol o 7,69 mld. eur.

Len za 4 mesiace národný dlh Slovenska narástol 73-krát viac, ako je dlh Váhostavu.

Dlh v percentách HDP = 59,16 % HDP (18. 12. 2014 = 58,27 %).

Úroky platené z národného dlhu za rok: 2,41 mld eur (18. 12. 2014 = 2,10 mld. eur).

Pripomínam, že splácanie dlhu a úrokov ide z našich daní a dlh nám už 25 rokov stále narastá.

Za rok zaplatíme, my občania, úroky z dlhu, ktoré sú 23-krát vyššie, ako je dlh Váhostavu.

Za posledné 4 mesiace úroky platené z dlhu za rok sa zvýšili o 310 miliónov eur.

Len za posledné 4 mesiace sme my občania Slovenska, len na zvýšených úrokoch, zaplatili 3-krát viac ako je dlh Váhostavu.

Dlh na obyvateľa 9 868 eur (18. 12. 2014 = 8 444 eur).

Len za 4 mesiace dlh na obyvateľa narástol o 1 424 eur, čo je 71-krát viac, ako je dlh Váhostavu na obyvateľa.

Kedy v médiách, parlamente a celewritných diskusiách prekonajú smrteľný zákaz zaoberať sa otázkou: kto je, alebo sú, zodpovední za stav, že sme sa stali posledných 25 rokov permanentnými platcami dlhov a úrokov, na ktoré si pravdepodobne budeme donekonečna požičiavať? Mnohé krajiny Latinskej Ameriky, Blízkeho a Ďalekého východu fungujú v tomto demokratickom štandarde splácanie dlhov a úrokov už mnoho desaťročí. Budeme ich nasledovať? A dokedy?

(Pripomínam, že počas 40-ročného komunistického zázraku výstavby Slovenska, 1948-1989, národný dlh Slovenska bol nulový.)

V súčasnosti, keď vláda SK musí z výberu našich daní odviesť 41% na splácanie dlhov a úrokov je úplne samozrejmé, že nie sú peniaze na rozvoj školstva, vedy a techniky, podpory zdravotníctva a sociálnych výhod, tak ako počas komunistického zázraku-socializmu. Kto je (sú) za to zodpovedný?

Aby som nezabudol na otázku:

Prečo vážne skutočnosti, ktoré dlhodobo ovplyvňujú život bežného občana a celkový vývoj Slovenska je smrteľne zakázané diskutovať a riešiť?

Pretože, po prevrate 1989 nám kolonizátori v spolupráci s BoPKoTmi asi určili fungovať len v mentálnom rozsahu malých prdiek, a čo aj presne dodržiavame.

Váhostav počas komunistického zázraku 1954-1990 a po prevrate 1989

Druhou vážnou skutočnosťou v súvislosti s Váhostavom je porovnanie fungovania Váhostavu počas komunistického zázraku (1948-1989) výstavby Slovenska a po prevrate 1989. Je to ďalší príklad vážnej skutočnosti, o ktorej je smrteľne zakázané diskutovať, lebo to už nie je malá prdka.

Nasledujúci text je skrátene odpísaný z Encyklopédia Slovenska VI. Zväzok, Veda, 1982. (Škoda, že encyklopédia nevyšla v roku 1990, text o Váhostave by bol dlhší).

Váhostav bol založený 1954.

Od 1958 do 1981 vybudoval:

Vodné dieľa:

Krpeľany-Sučany-Lipovec, (škoda, že som nezohnal náklady v Kčs na výstavbu).

Hričov-Mikšová-Považská Bystrica, (škoda, že som nezohnal náklady v Kčs na výstavbu).

Vodné dielo Liptovská Mara, (škoda, že som nezohnal náklady v Kčs na výstavbu).

Vodné dielo Čierny Váh, (škoda, že som nezohnal náklady v Kčs na výstavbu).

Vodné dielo na Dunaji, (škoda, že som nezohnal náklady v Kčs na výstavbu).

A ďalšie, ktoré by bolo vhodné doplniť…

Závody:

Závod na výrobu ušľachtilých zliatin ocele v Širokej na Orave, (náklady v Kčs na výstavbu=?).

Závody valivých ložísk v Žiline a v Kysuckom Novom Meste, (náklady v Kčs na výstavbu=?).

Tatru v Čadci, (náklady v Kčs na výstavbu=?).

Tepláreň v Žiline, (náklady v Kčs na výstavbu=?).

A ďalšie, ktoré by bolo vhodné doplniť…

Podnik pre zamestnancov do roku 1982 vybudoval 11 rekreačných zariadení.

Na ďalších obrázkoch, na žiadosť BoPKoTov, uvádzam vývoj počtu zamestnancov, mzdy, produktivitu práce a hrubú výrobu Váhostavu za 25 rokov socializmu, v rokoch 1954, 1970 a 1980. Škoda, že som nezohnal údaje z roku 1989.

Aby som nezabudol na otázku:

Ako fungoval Váhostav počas komunistického zázraku (1948-1989), keď sa stále kvalitatívne rozrastal a nemal problémy splácať účty dodávateľom?

Prečo má Váhostav problémy teraz, keď máme stovky analytikov, know-how z celého sveta, NATO, Európsku úniu a poradcov a dozorcov z celého sveta?

Odpoveď nie je zložitá a verím, že aj BoPKoTi to budú určite vedieť.

Karol Ondriaš,

150418