17. November 1989 – deň premeny Slovenska na indiánsku rezerváciu

17. novembra 2011, karolondrias, Nezaradené

Dokedy bude mať Slovensko štatút indiánskej rezervácie, ktorú si vyštrngalo na námestiach 17. Novembra.

Sú pre tvrdenie, že sme v podobnom postavení, ako súčasní Indiáni v rezervácii v USA, dôkazy? Ak áno, ktoré?

 

Čo máme spoločné s Indiánmi v rezervácii?

 

– Banky nám nepatria podobne, ako nepatria Indiánom v rezervácii.

– Poisťovne nám nepatria podobne, ako nepatria Indiánom v rezervácii.

– Väčšina podnikov na Slovensku nepatrí Slovákom podobne ako väčšina podnikov v USA nepatrí Indiánom v rezervácii.

– Keď sa chcú občania Slovenska zamestnať, väčšinou sa zamestnajú v podnikoch, ktoré nepatria Slovákom, podobne ako Indiáni pracujú v podnikoch, ktoré nepatria Indiánom.

– My nevieme ako sa rozdeľuje zisk z bánk, poisťovní, podnikov, obchodov, domov a pôdy na Slovensku, podobne ako to nevedia Indiáni v rezervácii.

– Väčšina mienkotvorných médií, ktoré ovplyvňujú myslenie 80% populácie, nepatria Slovákom, podobne ako je to u Indiánov v rezervácii.

– Minimálna a priemerná mzda, minimálny a priemerný dôchodok, minimálne a priemerné sociálne zabezpečenie je na Slovensku podstatne nižšie ako je priemer EÚ, podobne, ako je to u Indiánov v rezervácii.

– Nemáme peniaze na ďalší rozvoj vzdelania, vedy, techniky a kultúry podobne, ako to nemajú Indiáni v rezervácii.

– Veľa Slovákov pracuje v zahraničí na menej platených postoch, podobne ako Indiáni z rezervácii pracujúci v podnikoch USA.

– Veľa slovenských mladých žien pracujú v zahraničí ako operky alebo v sex-priemysle, pravdepodobne podobne ako mladé Indiánky z rezervácie.

– Snažíme si privyrobiť ponúkaním našich turistických atrakcií podobne ako Indiáni v rezervácií.  

 

V čom nám ostala suverenita podobne ako ostala Indiánom v rezervácii?

 

– Suverénne môžeme vyznávať vlastných bohov, podobne ako Indiáni v rezervácii.

– Suverénne si môžeme stavať kostoly podobne, ako Indiáni totemy.

– Suverénne môžeme vyznávať národné tradície, tancovať a spievať podobne ako Indiáni v rezervácií.

– Suverénne môžeme mať národných hrdinov ako Indiáni v rezervácií.

– Môžeme používať vlastný jazyk podobne ako Indiáni v rezervácii.

– Absolútne slobodne si môžeme organizovať strihanie vlasov, pranie ponožiek alebo oslavu narodenín, podobne ako Indiáni v rezervácii.

 

Čo my nemáme spoločné s Indiánmi v rezervácii?

 

– My výročie prijatia nášho štatútu indiánskej rezervácie každoročne oslavujeme. Na rozdiel od Indiánov, ktorý deň zahnania do rezervácie nikdy neoslavovali.

– My našich spoluobčanov, ktorí nás zahnali do indiánskej rezervácie ospevujeme a klaniame sa im. Indiáni to nikdy neurobili.

– My bežní občania nevieme, čo všetko na Slovensku nevlastníme. Všetci Indiáni vedia, čo v USA nevlastnia.

– My bežní občania Slovenska nevieme, komu patrí hotel Fórum v Bratislave a ďalšie stovky hotelov na Slovensku, obchodný dom Prior v Bratislave aj s námestím, obchodné domy, bary, reštaurácie a námestia na Slovensku. Nevieme, komu patria pozemky a budovy na nábreží Dunaja a na ďalších tisícoch lukratívnych miestach na Slovensku. A to už vôbec nepoznáme ľudí, ktorí si z toho dobre žijú. Indiáni dobre vedia komu patrí pôvodná indiánska pôda. 

– Väčšina pôdy na Slovensku patrí stále Slovensku na rozdiel od pôvodnej indiánskej pôdy. I keď nevieme, koľko pôdy nám ostane za 50-100 rokov.

– My bežní občania nevieme, koľko a komu platíme kolonizačnú dávku. Indiáni kolonizačnú dávku neplatia, už nemajú z čoho.

– My sme si mnohé pozitíva, ktoré sme dosiahli v našej histórii, dokázali okydať a stále okydávame, na rozdiel od Indiánov, ktorí sú stále hrdí aj na to málo, čo mali.

 

Čo my nevieme na rozdiel od Indiánov v rezervácii?

 

– My nevieme, že žijeme v špecifickej slovenskej rezervácii. Indiáni dobre vedia, kde žijú.

– My sa nevieme pýtať, kto spôsobil alebo prispel k tomu, že žijeme ako v rezervácii. Indiáni odpovede na tieto otázky dobre vedia.

 

A nakoniec to najhlavnejšie:

 

– My sa nevieme pýtať, a aj si odpovedať, ako zariadiť, aby sme nežili večne v špecifickej slovenskej rezervácii, a opäť sa voľne preháňali po našich slovenských prériách.

 

Či toto Indiáni vedia, to netuším. Ale určite, keď ich stretnem, tak sa ich na toto najdôležitejšie opýtam.

 

RNDr. Karol Ondriaš, DrSc.

ondrias.sk

111117