„Priatelia Sýrie“, Priatelia Líbye“ a „Priatelia Slovenska“

9. júla 2012, karolondrias, Nezaradené

Voľakedy dávno, ešte za Neandrtálcov, bývalo pravidlom vtedajšej demokracie, že keď jeden kmeň zistil, že je v regióne najsilnejší, často násilím donútil vytvoriť koalícia kmeňov, ktorá sa dohodla, že zničí, vyrabuje alebo vyzabíja susedný „Totalitný“ kmeň, ktorý má vhodnejšie prírodné zdroje na rozvoj, konkurencieschopnosť alebo jednoducho nechce byť poslušný v koalícii vtedajšieho demokratického typu.

Pokiaľ ma pamäť neklame, nikdy pred rabovaním a masakrovaním Totalitných kmeňov, sa koalícia Neandrtálcov sama nenazvala „Priatelia Totalitného kmeňa“, tak ako je to súčasťou našej demokratickej kultúry.

Ale aj tak ma stále prekvapuje, keď súčasná koalícia kmeňov deklaruje, že zničí, vyrabuje alebo si podmaní susedný „Totalitný“ kmeň, sa sama nazve „Priatelia Totalitného kmeňa“. Napríklad poslednú dobu to boli „Priatelia Líbye“ a teraz sú to „Priatelia Sýrie“.

„Priatelia Sýrie“ v Paríži 6.7.2012 išli  ešte ďalej ako Neandrtálci, pohrozili, že každý, kto nepodporí ich ciele (ako napríklad Rusko a Čína) bude potrestaný, a každý kmeň koalície „Priateľov Sýrie“ sa má pričiniť o ich potrestanie.

Nemám čas sledovať podrobnosti, ani neviem, či Slovensko je súčasťou „Priateľov Sýrie“, a kto konkrétne nás v Paríži reprezentoval. Ani neviem, ako bude Slovensko trestať neposlušnosť Ruska alebo Komunistickej Číny. Predpokladám, že vojnu im nevyhlásime, lebo by sme ju možno nevyhrali, rovnako, ako keby sme odmietli dovoz surovín z Ruska alebo výrobkov z Číny.

Druhou vlastnosťou „Priateľov“ je, že keď dosiahnu svoje ciele, tak prestanú existovať. Napríklad, keď „Priatelia Líbye“ zničili náznak konkurencie a rozdelili si korisť, tak prestali existovať. A to je veľká chyba. Myslím si, že zoznam „Priateľov Líbye“ by mal byť vytesaný do žulového obelisku v Tripolise na večné veky, aby aj budúce generácie vedeli, kto boli ich „Priatelia“.

Podobne, zoznam „Priateľov Sýrie“ by sa už teraz mal tesať do žulového obelisku v Damasku, aby aj budúce generácie vedeli, kto boli jeho „Priatelia“.

Podobne, v Bratislave by mal byť obelisk z Tatranskej žuly zo zoznamom „Priateľov Slovenska“, napríklad pracovníkov Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky, disidentov, bojovníkov proti komunistickej totalite, členov neziskových organizácií, investorov, zahraničných dozorných rád….   

Takže, prečo sa koalícia Neandrtalcov nenazývala „Priatelia totalitného kmeňa“?

Lebo to bolo zbytočné, veď vtedy nebola globálna televízia a globálny informačný systém, a tak príslušníci Totalitného kmeňa by sa nedozvedeli, že existujú „Priatelia totalitného kmeňa“, ktorí im chcú pomôcť.

 

Nech žije socializmus!

 

Karol Ondriaš

Člen UV KSS

120709