Karol Ondrias

Úvodom, ja, Karol Ondriaš týmto prehlasujem, že všetko, čo je napísané v tomto blogu je klamstvo. Nič z toho nie je pravda, je to všetko vymyslené len na pobavenie BoPKoTov.

Ako militantný ateista a ako militantný komunista som referendum o rodine pokladal za ďalšiu mediálnu šaškáreň, ktorá nás bude stáť veľa peňazí a nič nevyrieši. Samozrejme som sa ho nezúčastnil a výsledok som privítal. Pozrel som si v TV pár diskusií po referende (napríklad diskusiu: politik František Mikloško a novinár Martin Šimečka). Diskusie boli, ako vždy sterilné, pretože tam chýbalo to podstatné.

Prečo sa nediskutovalo o zločinnom príspevku cirkvi na deštrukcii slovenskej rodiny po prevrate v roku 1989?

Čo je to rodina a čo rodina potrebuje?

1.) Keď mladý pár chce založiť rodinu, tak potrebuje byt. Počas komunistického zázraku, byty pre mladé rodiny boli relatívne dostupné a mnohé podniky, keď ste sa upísali pracovať v podniku 10 rokov, tak vám pridelili 3-izbový byt skoro zadarmo. Počas komunistického zázraku sa ročne postavilo a odovzdávalo zhruba 35000 bytov. Zhruba toľko, ako stúpala populácia Slovenska. Fakty sú na obrázku 19 v knihe: Víťazstvo „demokracie“ po 25 rokoch. Komunistický zázrak vs BoPKoTi: http://ondrias.sk/index.php/knihy.html?task=showCategory&catid=47

 Ako nediskutovali v TV reláciách (napríklad politik František Mikloško a novinár Martin Šimečka), cirkev počas socializmu robila všetko preto, aby odstránila socializmus a všetky vymoženosti, ktoré mladým rodinám socializmus zabezpečoval, čo sa jej aj podarilo. Veľkou mierou zabezpečila, že väčšina súčasným mladých párov nežije rodinným životom, lebo nemá byt.

Všetky vlády po prevrate 1989 na Slovensku boli buď kresťanské alebo postavené na kresťanských princípoch. Prečo tieto kresťanské vlády a cirkev, keď chceli a chcú podporovať rodinu, neprideľujú im byty, aspoň tak, ako to robili „zločinní komunisti“? Z toho pre mňa jednoznačne vyplýva, že nedávajú mladým rodinám byty preto, lebo chcú ďalej zabezpečovať deštrukciu slovenskej rodiny.

2.)Keď mladý pár založí rodinu a má byt, potrebuje ho vybaviť. Počas komunistického zázraku – socializmu, mladé rodiny (neviem, či všetky) dostali 30000 Kčs, ako nenávratnú mladomanželskú pôžičku, za ktorú si byt úplne zariadili. Táto suma v dnešnej dobe môže byť okolo 20000 Eur.

Všetky vlády po prevrate 1989 na Slovensku boli buď kresťanské alebo postavené na kresťanských princípoch. Prečo tieto kresťanské vlády a cirkev, keď chceli a chcú podporovať rodinu, nedávali a nedávajú mladým rodinám nenávratné mladomanželské pôžičky, aspoň tak, ako to robili „zločinní komunisti“? Myslím si, že nedávajú mladým rodinám nenávratné mladomanželské pôžičky preto, lebo chcú ďalej zabezpečovať deštrukciu slovenskej rodiny.

3. Keď mladý pár založí rodinu, chce mať aj deti. Na to potrebuje vybavený byt, pravidelný a dostatočný príjem na dôstojný život celej rodiny, ľahko dostupné a lacné škôlky, materskú dovolenku a prídavky na deti. Ako dokumentujú fakty, toto všetko mala mladá rodina zabezpečené počas komunistického zázraku za socializmu 1948-1989. Fakty sú napríklad na obrázkoch 31 a 32 v knihe: Víťazstvo „demokracie“ po 25 rokoch. Komunistický zázrak vs BoPKoTi: http://ondrias.sk/index.php/knihy.html?task=showCategory&catid=47

Ako nediskutovali v TV reláciách (napríklad politik František Mikloško a novinár Martin Šimečka), podiel cirkvi na deštrukcii slovenskej rodiny vidieť aj z nárastu populácie, miezd, dôchodkov a podpory rodiny na Slovensku pred a po prevrate 1989; Obrázky 51, 33-36 v knihe: Víťazstvo „demokracie“ po 25 rokoch. Komunistický zázrak vs BoPKoTi: http://ondrias.sk/index.php/knihy.html?task=showCategory&catid=47

V knižke na Obrázku 51 je zobrazený nárast obyvateľstva Slovenska za posledných 89 rokov. Z obrázku vidieť, že za posledných 25 rokov, keď všetky vlády po prevrate 1989 na Slovensku boli buď kresťanské alebo postavené na kresťanských princípoch, prírastok obyvateľstva bol o ~750 000 detí menší, ako za rovnaké obdobie socializmu. Ako nediskutovali v TV reláciách (napríklad politik František Mikloško a novinár Martin Šimečka), cirkev sa zaslúžila svojim bojom proti „zločinným komunistom“, že za posledných 25 rokov sa nenarodilo viac ako trištvrte milióna detí v porovnaní so socializmom. Zabezpečili, že zo Slovenska zmizli dve budúce veľké mestá aj s rodinami. Prečo zobrali týmto deťom život ešte predtým, ako sa narodili? Kde sú naši cirkevníci, bojovníci proti potratom a stavitelia pomníkov „zločinov“ komunizmu, že stratu trištvrte milióna životov za 25 rokov na malom Slovensku si ani nevšimli? Rodina bez detí nie je rodina, a na zločine nenarodenia viac ako trištvrte milióna detí, t.j. na deštrukcii slovenskej rodiny, sa významne podieľala cirkev, vďaka jej neúnavnému boju proti socializmu a komunistom.

Počas komunistického zázraku od roku 1948 do 1989 stúpol počet obyvateľov Slovenska o 1,831 mil. t.j. 44,6 tisíc ročne. Komunisti počas 41 rokov zabezpečili, že každý rok museli, obrazne povedané, postaviť mesto, ktoré malo 44,6 tisíc ľudí, t. j. ~10 000 rodín so všetkým vybavením, ako potraviny, byty, šaty, školy, nemocnice, sociálne zabezpečenie, zamestnanie, dôchodky, dôstojný život, atď… Takto počas komunistického zázraku, obrazne povedané, postavili 41 miest.

Všetky vlády po prevrate 1989 na Slovensku boli buď kresťanské alebo postavené na kresťanských princípoch. Ako sa nepýtali v TV reláciách (napríklad politik František Mikloško a novinár Martin Šimečka), prečo kresťanské vlády a cirkev, keď chceli a chcú podporovať rodinu, nepostavia každý rok mesto, ktoré by malo 44,6 tisíc ľudí so všetkým vybavením, ako potraviny, byty, šaty, školy, nemocnice, sociálne zabezpečenie, zamestnanie, dôstojný život, tak ako to dokázali „zločinní komunisti“? Prečo to neurobia a ďalej prispievajú k deštrukcii slovenskej rodiny? A prečo namiesto toho bojujú v referendách?

4. To podstatné, čo šťastná rodina s deťmi potrebuje, je bezpečný a stabilný príjem, fyzická a psychická bezpečnosť: Počas komunistického zázraku, keď sme nepoznali nezamestnanosť (Obrázok 45), rodičia vedeli, že celý život budú mať stabilný príjem na dôstojný život, na rodinu a výchovu detí a na dôstojný dôchodok. Počas komunistického zázraku vedeli, že aj ich detí, deď dorastú budú mať stabilný príjem na dôstojný život a môžu si jednoducho založiť šťastnú rodinu. Vedeli, že sa z nich nestanú nezamestnaní, bezdomovci, žobráci, zlodeji, narkomani, prostitútky, vyberači odpadkov alebo drotári zarábajúci si ako lacná pracovná sila doma alebo v zahraničí.

Všetky vlády po prevrate 1989 na Slovensku boli buď kresťanské alebo postavené na kresťanských princípoch. Prečo tieto kresťanské vlády a cirkev, keď chceli a chcú podporovať rodinu, bojovali proti tomu, čo sme tu mali za socializmu. A prečo po roku 1989 tieto vlády mnohými zákonmi zabezpečili deštrukciu slovenskej rodiny až do takej miery, že mladé budúce rodiny sa obávajú, aby sa z ich ešte nenarodených detí nestali nezamestnaní, bezdomovci, žobráci, zlodeji, narkomani, prostitútky, vyberači odpadkov alebo drotári-moderní otroci zarábajúci si ako lacná pracovná sila doma alebo v zahraničí?

Kresťanský strach zo šťastnej a životaschopnej rodiny, ktorú sme tu mali za socializmu, ide až tak ďaleko, že vládna koalícia kresťanských strán alebo strán postavených na kresťanských princípoch, novelizovala Trestný zákon SR (§422d) s účinnosťou od 1.9.2011, ktorý hovorí, že popieranie, spochybňovanie, schvaľovanie alebo snaha o ospravedlňovanie zločinov režimov založených na komunistickej či fašistickej ideológii sa bude trestať uväznením na šesť mesiacov až tri roky.

Z toho vyplýva, že nielenže sa nesmieme vrátiť ku komunistickému zázraku socialistickej rodiny, ale socialistickou šťastnou a životaschopnou rodinou musíme opovrhovať a pokladať ju za zločinnú, ako produkt zločinnej komunistickej a fašistickej ideológie.

Áno, ja súhlasím, že aj týmto zákonom cirkev bude aj ďalej zabezpečovať deštrukciu slovenskej rodiny, ktorú vybojovala v roku 1989. A ako vyplýva z ich mnohých cirkevných TV diskusií je na to aj právom hrdá.

A keby neboli za referendum, tak by mohli byť aj hrdší.

Karol Ondrias

150211