Karol Ondrias

Úvodom prehlasujem, že všetko, čo je napísané v tomto blogu je klamstvo. Je to všetko vymyslené pre potešenie chichotajúcich sa domácich zvieratiek Segregovaného Vyvoleného Hamburgera a ostatných nedočkavcov.

Je až neuveriteľné, čo všetko dokázali komunisti vybudovať počas 40 rokov komunistického zázraku 1948-1989

Zoznam podnikov pridávam preto, lebo Segregovaný Vyvolený Hamburger, ktorý ovláda Slovensko už viac ako 30 rokov, vo svojej nenávisti ku socializmu a všetkému pozitívnemu, čo sme my počas socializmu dokázali, vychovávajúc nás za menejcennú rasu, by to nikdy neurobil.
Tento blog píšem aj preto, aby bolo jasné, že nie sme len neschopná „menejcenná rasa“, ako sa snažia nás utvrdiť Ústav pamäti národa a všetky médiá a prozápadné politické strany a politici. Nie sme len Motroci, ktorí hrdo pracujú pre iných, ale máme na viac. Podáva dôkazy, že sme veľmi schopní a kreatívni, pokiaľ nám v tom nebránia, ako nám nikto nebránil v rozvoji Slovenska vo všetkých oblastiach počas komunistického zázraku 1948-1989.

Nižšie je doplnený zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo zmodernizované počas komunistického zázraku v rokoch 1948-1989 a ktoré boli počas kapitalistických zločinov, po roku 1989, zničené, rozkradnuté alebo predané kolonizátorom. Zoznam je adaptovaný a doplnený z e-knihy „Komunistické a ateistické blogy 2021“.
https://second-communist-revolution.eu/category/knihy-karol-ondrias/
Predpokladám, že môže obsahovať už 80-90% podnikov a prevádzok vybudovaných počas komunistického zázraku.

O každom podniku na zozname by sa dala napísať kniha o komunistickom zázraku spriemyselňovania Slovenska, natočiť televízny dokument, kde ideológiou a praxou marxizmu a socializmu sa dostala továreň do každého malého mestečka, a prevádzky aj na dedinu, aby ľudia mali prácu pri dome a zárobok, z ktorého si väčšina mohla postaviť za 2-7 rokov rodinný dom alebo bývať bez zadlženia v nájomných bytoch, chodiť na dovolenky a mať bezplatné zdravotníctvo, školstvo a dôstojný dôchodok. Pred rokom 1948 priemyselná produkcia na Slovensku bola veľmi nízka a dramaticky rástla počas komunistického zázraku do roku 1989 (zvýšila sa na 3 286%). To dovolilo stavať škôlky, školy, univerzity, nemocnice, byty, vedecké ústavy, letoviská a každoročne zvyšovať reálne platy a dôchodky.
Takáto kniha o komunistickom zázraku rozvoja Slovenska by mala byť povinným čítaním na základných školách.

Natočia médiá Segregovaného Vyvoleného Hamburgera na Slovensku – TA3, Markíza, Jojka, Wovka…., alebo vo svete dokumenty o tomto komunistickom zázraku? V žiadnom prípade nie. Predsa ich úloha je vychovať šťastne vytunelovaného slovenského Motroka a udupať myšlienky marxizmu a socializmu hlboko pod čiernu zem, aby absolútna vláda Vyvoleného Hamburgera vo svete trvala nekonečne dlho. Potrebujú vychovať slovenského občana, ktorý má mať pocit, že je len menejcenná rasa, ktorá nič nedokáže a musí sa spoliehať vo všetkom na cudzinu.

Bohužiaľ, po odstavení komunistov od moci, po roku 1989, o väčšine podnikov na zozname by sa dala napísať smutná kniha alebo natočiť televízny dokument o jeho predaní kolonizátorom, zničení alebo rozkradnutí. Bola by to dokumenty dôkazov úpadku a v mnohých prípadoch až degenerácie spoločnosti po roku 1989, ako produktu kapitalistického systému. V takýchto dokumentoch by sme nemali zabudnúť na protagonistov ničenia našich priemyselných podnikov.

Natočia médiá Vyvoleného hamburgera na Slovensku – TA3, Markíza, Jojka, Wovka…., alebo vo svete dokumenty o tejto slovenskej tragédii? V žiadnom prípade nie. Predsa ich úloha je vychovať šťastne vytunelovaného slovenského Motroka a udupať myšlienky marxizmu a socializmu hlboko pod čiernu zem, aby absolútna vláda Vyvoleného hamburgera vo svete trvala nekonečne dlho.

Fascinuje ma, že keď sa niečo týka komunistického zázraku za socializmu alebo komunistov, média Segregovaného Vyvoleného Hamburgera a (TA3, Markiza, STV a všetky ostatné) a bojovníci proti komunistickej totalite sa premenia na mediálne fekálne jamy a v súlade so súčasným mediálnym degeneračným štandardom prezentujú nás ako barbarov, ako slovensko-slovanskú menejcennú rasu, ktorá, keď si sama vládne, nič nevie a nedokáže, ale len ubližuje, zabíja, nedodržiava žiadne ľudské práva, zavedie totalitu, neslobodu, zaostávanie, vytvorí jazvu na našom rozvoji a vybuduje čierne jamy. Skrátka, „slovensko-slovanská menejcenná rasa“ potrebuje a má byť vďačná Segregovanému Vyvolenému Hamburgeru, že ju láskavo konečne civilizuje.

Unikátnosť slovenského mentálneho degeneračného štandardu, do ktorého nás dostal Segregovaný Vyvolený Hamburger, ktorý nás pokladá len za korisť, je potvrdená aj zákonmi, ako napríklad: K zničeniu slovenských podnikov, Segregovaní Vyvolení Hamburgeristi a Bojovníci proti komunistickej totalite, ako čerešničku na torte, pridali novelu Trestného zákona SR (§422d) s účinnosťou od 1.9.2011 z ktorého vyplýva, že komunistická a fašistická ideológia a prax sú rovnaké a rovnako zločinné. Z novely zákona ďalej vyplýva, že ak niekto povie pravdu o komunistickom zázraku budovania podnikov na Slovensku potrestá sa uväznením na šesť mesiacov až tri roky. Z novely zákona ďalej vyplýva, že namiesto toho, aby sme boli na komunistický zázrak hrdí, aby sme ho prezentovali naším deťom a vnukom, ako úspech nášho umu a našich rúk, toto všetko musíme to považovať za zločin komunizmu, a komunistov, ktorí to riadili, za zločincov porovnateľných s fašistami.
Vrchol slovenského morálneho kreténizmu je aj zákaz komunistických štandardov, ako je napríklad aj zákaz ukázať kosák a kladivo na tričkách.

Paradoxne, ľudia, ktorí aktívne bojovali za odstránenie socializmu a komunistov od moci a po roku 1989 zničili, rozkradli alebo lacno predali socialistické podniky boli vyznamenávaní a rôzne odmeňovaní. Bojovníci proti komunistickej totalite k tomu prijali aj Zákon o protikomunistickom odboji č. 219/2006 Z. z., ktorý ustanovuje podmienky priznania postavenia účastníka protikomunistického odboja a pôsobnosť Ústavu pamäti národa na úseku starostlivosti o účastníkov protikomunistického odboja. Zákon hovorí, že pod protikomunistickým odbojom sa rozumie aktívny odpor občanov proti komunistickému režimu prejavený či prejavovaný organizovane alebo individuálne v období od 6. októbra 1944 do 17. novembra 1989.

Paragraf §422d Trestného zákona SR a Zákon o protikomunistickom odboji č. 219/2006 Z. z., sú len malou ukážkou, ako funguje súčasný profesionálny totalitný systém, ako základ výchovy menejcennej slovenskej rasy. Je potrebné si uvedomiť, že zákaz prezentovania komunistického zázraku automaticky znamená, zákaz prezentovania, ako bojovníci proti komunistickej totalite razantne zničili naše slovenské podniky.

Je potrebné vedecky zodpovedať na otázky, ktoré sú rozhodujúce pre ďalší rozvoj Slovenska: Vyplýva z prijatia týchto zákonov a z prezentácií socializmu médiami, že sme degenerovaní, patriaci medzi menejcennú rasu a tým samostatne nemáme na nič šancu, ako sa nám to snažia podvedome vnútiť médiá Segregovaného Vyvoleného Hamburgera? Môžeme s týmto „degeneračným“ stupňom dosiahnuť niečo viac, ako len byť hrdí, slovenskí, dlhodobí Motroci, uznávaní na celom svete?
Že je vlastne dobre, že po roku 1989 sme začali vymierať a genetickí Slováci vymrú za pár generácií?

Poznámky:

P.S.: Ďakujem všetkým, ktorí mi poslali na doplnenie zoznam socialistických podnikov.
P.S.: Ak niekto pozná podnik, ktorý nie je v zozname , prosím aby mi napísal na karol@ondrias.sk
P.S.: Pretože plánujem napísať knihu: „Stavby socializmu počas komunistického zázraku“, prosil by som ľudí dobrej vôle, ak majú knihy, ročenky, alebo iné údaje, kde sú popísané výstavby podnikov, škôl, nemocníc, rekreačných zariadení, atď… počas socializmu 1948-1989, aby ma kontaktovali na: karol@ondrias.sk
P.S.: Pretože by bolo dobré napísať knihu: „Ničenie Slovenska po odstránení komunistov od moci po roku 1989“, prosil by som ľudí dobrej vôle, ak majú knihy, ročenky, novinové výstrižky alebo vlastne poznatky, kde sú popísané ničenie priemyselných podnikov, kultúrnych a rekreačných zariadení, škôlok, nemocníc, atď… po roku 1989, aby ma taktiež kontaktovali na: karol@ondrias.sk

RNDr. Karol Ondriaš, DrSc.
240108

Zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo zmodernizované počas komunistického zázraku v rokoch 1948-1989 (aktualizácia 08.01.2024). Po prevrate v roku 1989, bola väčšina alebo všetky priemyselné podniky komunistického zázraku zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia.

TATRASKLO – Trast sklárskych podnikov v Trnave.
– Spojené sklárne v Lednických Rovniach– Stredoslovenské sklárne v Poltári, závody:– v Poltári– v Zlatne– v Katarínskej Hute– v Málinci
– Slovenské závody technického skla v Bratislave
– Skloplast v Trnave
– Skloobal v Nemšovej
– Jablonex Medzilaborce

SLOVAKOTEXT – Trast textilných, odevných a pletiarskych podnikov v Trenčíne.
– Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku
– Závody MDŽ v Bratislave
– prevádzka v Novom Živote
– Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši
– závod v Starej Ľubovni
– Tatraľan v Kežmarku
– Ľanárske a konopné závody v Holíči
– Lykové textilné závody v Revúcej
– Slovena v Žiline
– Merina v Trenčíne
– Poľana v Lučenci
– Tatrasvit vo Svite
– Závod Spišská Nová Ves
– Slovenska v Banskej Bystrici
– Pleta v Banskej Štiavnici
– Trikota Vrbové
– Závod v Levoči
– Odevné závody v Trenčíne
– Závod v Topoľčanoch
– Závod v Hlohovci
– Makyta v Púchove
– Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove
– Odevné závody kapitána J. Nálepku v Michalovciach
– Zornica v Bánovciach nad Bebravou
– Slovenka, závod Vranov nad Topľou
– Zekon Michalovce
– Textilná farbiareň Spišská Nová Ves

SLOVCEPA – Trast podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici.
V roku 1978 mal 17370 pracovníkov, priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka 229000 Kčs.
– Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove
– Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku
– Bukóza vo Vranove nad Topľou
– Grafobal v Skalici
– Harmanecké papierne v Harmanci
– Chemicelulóza v Žiline
– Turčianske celulózky a papierne v Martine
– Slavošovské papierne v Slavošovciach
– Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke
– Drevokup v Ružomberku
– Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave
– Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave
– Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku

SLOVCHÉMIA – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov.
– Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v Roku 1978 mal 8173 pracovníkov.
– Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave
– Matador v Bratislave
– Benzinol v Bratislave
– Chemika v Bratislave
– Petrochémia v Dubovej
– Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch
– Chemolak Smolenice
– Považské chemické závody v Žiline
– Slovenské lučobné závody v Hnúšti
– Duslo Šala
– Chemko strážske
– Fosfa Poštorná
– Chemlon v Humennom
– Chemosvit vo Svite
– Slovenský hodváb v Senici
– Gumárne 1. mája v Púchove
– Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach
– Plastika v Nitre
– Rafinéria Vojany
– Výskumný ústav pre ropu a uhľovodíkové plyny Bratislava
– Výskumný ústav organických syntéz Bratislava
– Výskumný ústav pre petrochémiu Prievidza
– Výskumný ústav chemických vláken Svit
– Výskumný ústav SAPL Nitra
– Výskumný ústav informatiky Bratislava
– Chempol Bratislava
– Bavlnárske závody Vysoká pri Morave

Československá námorná flotila (ČNP),
Vo vlastníctve Československej námornej plavby bolo počas komunistického zázraku 36 námorných lodí:
01.) Republika I.
02.) Julius Fučík
03.) Lidice
04.) Dukla
05.) Mír I.
06.) Ostrava
07.) Orava I.
08.) Kladno
09.) Orlík I.
10.) Pionír
11.) Jiskra
12.) Košice I.
13.) Republika II.
14.) Brno
15.) Vítkovice I.
16.) Blaník
17.) Sitno
18.) Radhošť
19.) Kriváň
20.) Praha
21.) Mír II.
22.) Bratislava
23.) Třinec
24.) Orlík II.
25.) Slapy
26.) Lipno
27.) Orava II.
28.) Karlove Vary
29.) Vltava; Rok výstavby: 1988
30.) Otava; Rok výstavby: 1988
31.) Dunaj; Rok výstavby: 1989
32.) Berounka; Rok výstavby: 1989
33.) Labe; Rok výstavby: 1989
34.) Vítkovice II.; Rok výstavby: 1989
35.) Sázava; Rok výstavby: 1989
36.) Košice II.; Rok výstavby: 1989
Po skončení komunistického zázraku v roku 1989, bola v roku 1992 ČNP sprivatizovaná. V roku 1995 sa Harvardské fondy (Viktor Kožený) stali jej majoritným vlastníkom a celá flotila bola postupne rozpredaná.

VSŽ Košice.
Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. Prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965, Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v podniku 23302 robotníkov.

Závody ťažkého strojárstva (ZŤS) Martin, generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.
– ZŤS Martin n.p.
– závody v Námestove
– v Trstenej
– v Hliníku nad Hronom
– ZŤS Detva n.p.
– závody v Detve
– v Cinobani
– v Hriňovej
– v Tisovci
– v Krupine
– vo Vlkanovej
– v Rimavskej Sobote
– v Lučenci
– ZŤS v Dubnici nad Váhom
– závody v Dubnici nad Váhom
– v Topoľčanoch
– vo Vyhniach
– ZŤS v Košiciach n.p.
– v Košiciach 3 závody
– závod v Prakovciach
– v Bardejove
– v Sabinove
– prevádzka v Moldave
– ZŤS Bratislava
– ZŤS Komárno, 3 závody
– ZŤS Lučenec
– ZŤS Hriňová
– Turčianske strojárne Martin závod Malacky
– n.p. Bratislava
– závody v Bratislave
– v Malackách
– v Želiezovciach
– v Dunajskej Strede

– Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva
– Martimex v Martine
– ZŤS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici
– ZŤS obchodný podnik v Banskej Bystrici
– ZŤS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave
– ZŤS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne
– ZŤS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici
– ZŤS Výskumný a vývojový ústav v Martine
– ZŤS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene
– ZŤS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach
– ZŤS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici
– Vihorlat Snina
– Transporta Michalovce
– MEŽ Michalovce
– Výskumný ústav jemnej mechaniky Nové Mesto nad Váhom
– ZŤS IDOP Martin, inžiniersko -dodávateľský a projekčný podnik

Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.
Výroba obuvi:
v roku 1950=11,1 milión párov obuvi
v roku 1960=20,7 milión párov
v roku 1970=28,3 milión párov
V roku 1980=32,8 milión párov.
Závody:
– v Partizánskom
– Holíči
– Moravskom Lieskovom
– v Prievidzi
– v Zlatých Moravciach
– v Komárne
– v Ilave
– prevádzkáreň v Zemianskej Olči

Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom
– v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v roku 1980 bola 411000 Kčs.
Závody:
– v Banskej Štiavnici
– vo Vajskovej
– v Banskej Bystrici

Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný podnik so sídlom v Bratislave.
Závody:
– v Seredi
– v Rajci
– v Geči
– v Nitre
– v Bratislave

Závody na výrobu ložísk –n koncern v Považskej Bystrici, podniky:
– v Považskej Bystrici
– v Kysuckom Novom Meste
– v Skalici
– v Prešove
– v Dolnom Kubíne
– v Bytči
– v Žiline-Bytčici

Stredoslovenské stavby, závody:
– v Žiline
– v Ružomberku
– v Banskej Bystrici
– v Žiari nad Hronom

Trast podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.
– Bučina Zvolen
– Drevina Turany
– Drevoindustria Žilina
– Smrečina banská Bystrica
– Preglejka Žarnovica
– Piloimpregna Košice
– Mier Topoľčany
– Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava
– závody:
– v Bratislave
– v Galante
– v Malackách
– v Brezovej pod Bradlom
– v Trenčíne
– v Trnave
– v Skalici
– Tatra nábytok Pravenec
– Nový domov v Spišskej Novej Vsi
– Nový domov Závod Liptovský Mikuláš
– Drevoobrábací podnik Úlič, okr. Snina
– Lykotex Michalovce

Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave
v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs. Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs.
– Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch
– Koncern Elektrárne Nováky
– Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne
– Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
– Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline, rozvodné závody:
– v Banskej Bystrici
– v Liptovskom Mikuláši
– v Lučenci
– v Martine
– v Považskej Bystrici
– v Prievidzi
– v Rimavskej Sobote
– vo Zvolene
– v Žiari nad Hronom
– v Žiline
– tepláreň v Martine
– tepláreň vo Zvolene
– tepláreň v Žiline
– montážny závod v Banskej Bystrici
– Koncern Východoslovenské energetické závody Košice
– Elektrovod v Bratislave
– Západoslovenské energetické závody v Bratislave
– Rozvodové závody:
– v Bratislave
– v Trnaveň
– v Senici
– v Trenčíne
– v Dunajskej Strede
– v Nitre
– v Nových Zámkoch
– v Partizánskom
– v Leviciach
– v Komárne
– teplárenské závody v Bratislave a v Trnave
– stavebnomontážny závod v Nitre
– ciachovňa a opravovňa transformátorov v Hlohovci

Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch. Bol monopolným výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku.

Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik v Komárne.

Slovenské magnetizové závody v Košiciach, mali závody v:
– v Hačave
– v Jelšave
– v Lovinobani
– v Košiciach
– v Lubeníku
– v Banskej Belej
– v Kalinove
– v Kunovej Teplici
– Kalinovská šamotová továreň

Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave.
V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740 Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208000 Kčs.
Západoslovenské plynárenské závody:
– v Bratislave
– v Komárne
– v Nitre
– v Novom Meste nad Váhom
Stredoslovenské plynárenské závody Žilina, závody:
– v Lučenci
– v Prievidzi
– v Zvolene
– v Žiline
– stredisko v Ružomberku
Východoslovenké plynárenské závody Košice, závody:
– v Košiciach
– v Poprade
– v Michalovciach
– výstavbový závod v Poprade

Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave.
počet pracovníkov v 1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola 289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs.
– Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave
Západoslovenské pivovary n.p. v Bratislave
– závody
– v Bratislave
– v Hurbanove
– v Nitre
– sódovkáreň v Nitre
– sódovkáreň v Piešťanoch
Stredoslovenské pivovary a sódovkárne n.p. v Martine, pivovary:
– v Rimvskej Sobote
– v Martine
– v Bytči
– v Ilave
– v Banskej Bystrici
– vo Vyhniach
– sladovňu v Rimavskej Sobote
– sódovkársky závod v Banskej Bystrici
Východoslovenské pivovary a sladovne n.p. Košice, závody:
– v Košiciach
– v Michalovciach
– v Poprade
– v Prešove
– vo Veľkom Šariši

LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na pracovníka bola 247000 Kčs.
– Slovlik v Trenčíne
– Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši:
– závod v Liptovskom Mikuláši,
– výrobne:
– v Oravskom Podzámku
– v Turzovke
– v Záriečí
– v Žiline
– v Lednických Rovniach
– v Púchove
– 27 pestovateľkých páleníc
– závod v Banskej Bystrici
– výrobňa v Krupine
– 12 pestovateľkých páleníc
– závod v Lučenci s 24 pestovateľkých páleníc
– závod v Prievidzi s 6 pestovateľkých páleníc
– Frukona v Prešove
– Slovenské škrobárne v Trnave
– Mraziarne v Bratislave
– Škrobárne Spišská Nová Ves

Národný podnik Milex Bratislava, závody:
V Bratislave,
Senici,
Galante,
Trnave,
Bánovciach nad Bebravou,
Nitre,
Leviciach,
Nových Zámkoch,
Čalove.

Národný podnik Stredoslovenské mliekarne vo Zvolene, závody:
V Brezne
Krupine,
Liptovskom Mikuláši,
Lučenci,
Martine,
Púchove,
Prievidzi,
Rimavskej sobote
Tvrdošíne,
Zvolene,
Žiline,

Národný podnik Východoslovenské mliekarne v Košiciach, závody:
V Bardejove,
Humennom,
Košiciach
Kráľovskom Chlmci,
Michalovciach,
Prešove,
Rožňave,
Spišskej Novej Vsi
Kežmarku.

Slovakofarma v Hlohovci: začlenený do VHJ Spofa v Prahe.
– závod Liečebných rastlín v Malackách
– Biotika Slovenská Ľubča
– Imuna Šaríšske Michaľany
– Medika Bratislava

Cementárne a vápenky – generálne riaditeľstvo Trenčín.
– Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica
– Východoslovenské cementárne a vápenky Košice, závody:
– cementáreň v Turni nad Bodvou
– cementáreň v Bystrom nad Topľou
– vápenka v Margecanoch
– vápenka v Gombaseku-Plešivci
– Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava
– Azbestocementové závody Nitra
– Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne
– Cementáreň Lietavská Lúčka
– Ladecká cementáreň Ladce
– Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie
– Cementáreň Bystré v Bystrom
– Stupavská cementáreň Stupava
– Cementáreň Turňa nad Bodvou
– Cementáreň Banská Bystrica
–Vápenka Tisovec

Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne
– CALEX Zlaté Moravce
– Elektrosvit Nové Zámky
– Kovosmalt Fiľakovo
– Slovenská armatúrka Myjava
– Srojsmalt Medzev
– Strojsmalt Pohorelá
– Tatramat Poprad
– Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany
– Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany

Strojstav – n.p. v Bratislave.
– závod v Bernolákove
– závod v Novom Meste nad Váhom
– závod v Záhorskej Vsi
– závod v Sečovciach
– závod v Šahách
– závod v Prešove
– závod v Senci
– stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi.

Chirana koncern Stará Turá:
– Výrobný podnik Chirana Stará Turá
– Výrobný podnik Chirana Humenné
– Výrobný podnik Piešťany
– Obchodne technické služby Piešťany s pobočkami v Zvolene a Košiciach
– Chirana Export- Import Piešťany
V Českej Republike:
– Výrobné podniky Chirana Brno ( patrí Nemcom http://www.bmt.cz/profil-firmy-bmt-medical-technology), Chirana Nové Město n/Moravě / http://www.medin.cz/
– Chirana Praha / http://www.chirana.com/
– Chirana Obchodne technické služby Praha
– Výskumný ústav zdravotníckej techniky Brno http://rejstrik.penize.cz/00152722-vyzkumny-ustav-zdravotnicke-techniky-brno-statni-podnik

Poľnohospodárstvo.
– Šľachtiteľské a semenárske stanice:
– Klčovo
– Levočské lúky
– Michalovce
– Trnava
– Veľká Lomnica
– Vígľaš
– Semenoles, Liptovský Hrádok
– Semenársky podnik Balvany a Sesíleš pri Kománe
– Výskumný ústav tabakového priemyslu Bratislava v Bábe pri Nitre

Západoslovenské hydinárske závody n.p. v Cíferi
– Hydinársky priemysel Bratislava, závody:
– v Bratislave
– v Cíferi
– v Dunajskej Strede
– v Galante
– v Leviciach
– v Topoľčanoch

Stredoslovenské hydinárske závody n.p. vo Zvolene, závody:
– vo Zvolene
– v Tomášovciach
– v Žiline
– v Tomášovciach
– v Ružomberku
– liahne v Veľkom Krtíši
– liahne v Teranoch

Východoslovenské hydinárske závody n.p. v Košiciach, závody:
– v Košiciach
– v Prešove
– v Kežmarku
– v Humennom
– v Šalgovíku

Stredoslovenské pekárne a cukrárne n.p. v Banskej Bystrici, závody:
– v Banskej Bystrici
– v Dolnom Kubíne
– v Čadci
– v Ružomberku
– v Lučenci
–v Martine,
– v Ilave
– v Prievidzi
– v Rimavskej Sobote
– v Zvolene
– v Žiari nad Hronom
– v Žiline

Východoslovenské pekárne a cukrárne n.p. Košice, závody:
– v Košiciach
– v Spišskej Novej Vsi
– vo Svite
– v Prešove
– v Humennom
– v Michalovciach
– v Kráľovskom Chlmci

Podniky slaboprúdovej a výpočtovej techniky
– Závody Výpočtovej Techniky, Banská Bystrica
– Závody Výpočtovej Techniky, Námestovo
– Výskumný Ústav Výpočtovej Techniky, Žilina
– DATASYSTÉM Bratislava a pobočky po Slovensku
– Konštrukta Trenčín
– Tesla Orava
– Tesla Bratislava
– Tesla Liptovský Hrádok
– ďalšie Tesly na Slovensku

Závody priemyselnej automatizácie, Prešov
– VUKOV Prešov
– TOS Trenčín
– TOS Galanta
– VSS Košice

Slovenská polygrafia – trast podnikov s gen. riad. v Bratislave
– Západoslovenské tlačiarne v Bratislave
– tlačiarne SNP v Martine
– Východoslovenské tlačiarne v Košiciach
– Nitrianske tlačiarne v Nitre
– Duklianske tlačiarne v Prešove

Nafta Gbely
– Závod ťažby plynu a podzemných zásobníkov Malacky

Generálneho riaditeľstva Kozmetika Bratislava
– závody v Rači, Leviciach a Hlohovci.
– závod v Bratislava – Krasňany

Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky n.p. Bratislava
– závody:
– v Bratislave
– v Novom Meste nd Váhom
– v Trstíne
– v Zlatých Moravciach
– v Komárne

Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky n.p. v Žiline, závody:
– v Žiline
– v Liptovskom Mikuláši
– v Žiari nad Hronom

Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky n.p. Spišskej Novej Vsi, závody:
– v Dobšinej
– v Michalovciach
– v Prešove
– v Čáni
– strojno-stavebný závod v Prešove

Západoslovenské tehelne n.p. v Pezinku
– závody:
– v Bratislave
– v Senci
– v Leviciach
– v Malej Máni
– v Semerove
– v Gbelciach
– v Myjave
– v Borskom Jure
– v Preseľanoch
– v Trenčíne
– v Trenčianskej Teplej
– v Boleráze
– v Trnave
– vo Vrbovom
– paneláreň v Trnave
– paneláreň v Rakoviciach

Východoslovenské tehelne n.p. Košice, závody:
– v Jasove
– v Revúcej
– v Drieňovskej Novej Vsi,
– v Prešove
– v Hanušovciach nad Topľou
– v Humennom
– v Krčave
– v Spišskom Podhradí
– v Tisinci
– v Košiciach
– vo Vranove nad Topľou
– v Spišskej Novej Vsi

Západoslovenské tlačiarne n.p. v Bratislave:
– závody:
– Kníhtlačiareň svornosť v Bratislave
– tlačiareň v Pezinku, Piešťanoch, Trenčíne, Galante, Komárne, Skalici a Partizánskom.
Západoslovenské vodárne a kanalizácie v Bratislave
– závody:
– v Dunajskej Srede
– v Galante
– v Šali
– v Komárne
– v Leviciach
– v Nitre
– v Nových Zámkoch
– v Senici
– v Topoľčanoch
– v Trnave (v Piešťanoch)

Stredoslovenské vodárne a kanalizácie, závody:
– v Banskej Bystrici
– v Lučenci
– v Prievidzi
– v Rimavskej Sobote
– vo Veľkom Krtíši
– vo Zvolene
– v Žiari nad Hronom

Východoslovenské prekladiská
– Čierna nad Tisou
– Vojany
– prekladisko Východoslovenských železiarní
– Haniska
– Malá Dobrá
– Budkovce
– Veľké Kapušany
– Kokšov-Bakša

Západoslovenský mäsový priemysel n.p. Bratislava
–závody:
– v Nových Zámkoch
– v Komárne
– v Nitre
– v Topoľčanoch
– v Trenčíne
– v Trnave
– v Myjave

Stredoslovenský mäsový priemysel n.p. vo Zvolene, závody:
– vo Zvolene
– v Ružomberku
– v Lučenci
– v Martine
– vo Vrútkach
– v Púchove
– v Žiline
– v Rimavskej Sobote
– v Prievidzi

Východoslovenský mäsový priemysel n.p. Prešov, závody:
– v Košiciach
– v Prešove
– v Humennom
– vo Svite
– v Spišskej Novej Vsi
– v Rožňave
– v Trebišove

Ďalšie podniky (ešte nezaradené):
– Kablo Malacky
– Kablo-Gumon Bratislava
– Výrobné družstvo Ľudib Bratislava
– Elitex Šurany
– Betonáreň Komjatice
– Pálenica Dolný Ohaj,
– Hydrostav,
– konzervarne OBAL NMnV,
– mliekarne MILEX,
– KONSTRUKTA TN vývojové stredisko
– výrobky DANA, ZUZANA, GRAD, MORAK
– STROJSTAV,
– VZDUCHOTECHNIKA,
– Priemstav výrobné haly
– PREFA prefabrikáty
– ZTS
– ZVS
– Pozemne stavby
– TAZ
– BAZ
– VUMA výskumný ústav mechanizácie automatizácie
– NMnV špeciálna výroba uzáverov a mechanizmov do zbrojárskeho priemyslu
– obuvné závody Zlaté Moravce, – podnik KOVOPLAST Zlaté Moravce, – Ponitrianske tehelne Zlaté Moravce, – Autobrzdy Vráble
– TESLA Vráble (výroba zosilňovačov)
– Montážny závod spojov a Dopravný závod v Nitre
– Slovenská ľudová majolika v Modre
– Zápalkáreň Smrečina v Banskej Bystrici
–

Rekreačné, sociálne, ubytovacia a zdravotné zariadenia podnikov pre zamestnancov

Stredoslovenské energetické závody:
– v Lúčkach v Nízkych Tatrách
– na Králikoch v Kremnických vrchoch
– na Donovaloch
– na Oravskej priehrade
– vo Vrátnej
– na Zverovke
– pod Stráňami
– na Martinských holiach inde…

Východoslovenské energetické závody v Košiciach, závody:
– v Humennom
– v Košiciach
– v Michalovciach
– v Poprade
– v Prešove
– v Rožňave
– v Sečovciach
– v Spišskej Novej Vsi
– tepláreň v Nižných Kapustníkoch
– závod vodných elektrární v Dobšinej
– závod rozvodu tepla v Košiciach

Stredoslovenské hydinárske závody n.p. vo Zvolene, rekreačné zariadenia:
– v Kováčovej a na Orave

Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky n.p. v Žiline, rekreačné zariadenia:
– chaty v Terchovej, na Orave a pri jazerách v Banskej Štiavnici

Stredoslovenské plynárenské závody Žilina, rekreačné zariadenia:
– chata v Malej Lučivnej na Orave
– vzdelávacie stredisko v Novom Smokovci

Východoslovenské energetické závody v Košiciach, rekreačné zariadenia:
– v Starej Lesnej
– vo Vyšných Hágoch
– v Novom Smokovci
– v Malej Lodine
– v Plejsoch
– pri Krompachoch
– na Čingove
– v Nižnom Klatove

Východoslovenké plynárenské závody Košice, rekreačné zariadenia:
– v Ružinej
– v Jezersku

Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom, rekreačné zariadenia:
– kúpeľná liečba Nočné sanatórium v Sklených Tepliciach,
– závodný klub, športový areál, TJ s 13 oddielmi
– chata Jarabica a kúpalisko v Sklených Tepliciach

Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom, pre zamestnancov vybudoval:
– byty
– slobodárne
– zdravotné strediská
– nočné sanatórium a ozdravovňu
– detské jasle
– materské školy
– závodný klub ROH
rekreačné zariadenia:
– v Hornej Vsi
– v Brodzanoch
– v Rudne

Príspevok od: Milan Ďurbis

Dňa 1.1.1963 vznikol v Lučenci závod TEES Lučenec a patril pod Martin n.p. ( Bol to fakticky predchodca známych potom ako ZŤS n.p. Detva). Fungoval do roku 1966 a vyrábal banské lokomotívy.

V 1967 sa tento závod Lučenec zreorganizoval a patril pod Podpolianske Strojárne (PPS) n.p. Detva.
Vyrábali známe autožeriavy AB 063.2, AD070.1, AD080.1.

V roku 1979 bol premenovaný na ZŤS n.p. Detva, závod Lučenec. Zamestnávali 800-900 ľudí a vyrábali Nakladače UNC 151, UNK 320.
Sponzorovali aj šport. Známi boli futbalisti (hrali krajskú súťaž) a volejbalistky (hrali II.ligu), pod názvom Strojár Lučenec.

V 1989 vplyvom kontrarevolučných síl nastúpila likvidačná skupina aktivistov pod smutne známym menom VPN, ktoré začalo demontáž socializmu aj v tejto fabrike. Závod postupne ukončil výrobu. Areál je v súčasnosti prázdny.

V Poltári boli Stredoslovenské sklárne n.p. Poltár:
Pod neho patrili 4 závody:
– Zlatno,
– Málinec,
– Katarínska Huta
– a závod Poltár.
Poltár v 1976 zamestnával 800 pracovníkov z toho 400 žien. Hlavným výrobným programom Stredoslovenských sklární, n. p., Poltár bolo úžitkové sklo, sodnodraselné sklo a krištáľ. Export zabezpečoval Podnik zahraničného obchodu Skloexport Liberec, a to pod značkou Bohemia Crystal, ktorá bola spoločná pre české a slovenské sklárne.
Za socializmu boli zrekonštruované závody Zlatno, Málinec a Katarínska Huta. Dnes funguje len jediná skláreň a to Katarínska Huta.
Lučenci boli 1.1.1950 zriadené Ipeľské tehelne n.p. Lučenec a pod neho patrili závody
– Lučenec 01, – Fabianka 02,
– Fiľakovo 04,
– Hajnáčka 05,
– Jesenské 06,
– Šafárikovo (Tornaľa) 07,
– Zvolen 09,
– Banská Bystrica 10,
– Prievidza 11, – Nitrianske Pravno 12,
– Breznička 13,
– Zelené 14,
– Poltár I. 15, – Poltár II. 16,
– Maštinec 17,
– Tisovec 18,
– ZPP Lučenec 19,
– ŤDZ Lučenec 20. Vo všetkých vymenovaných závodoch bola v jednotlivých päťročniciach vykonaná rekonštrukcia alebo výstavba nového závodu. V súčasnosti je v prevádzke len závod Lučenec-Fabiánka a závod Breznička.
V Lučenci bola v 1985 postavená moderná mliekáreň. V súčasnosti zničená. V 1965 bol postavený závod ZŤS Lučenec, ktorý patril pod ZŤS n.p. Detva. Závod je sprivatizovaný a napoly zničený. V Lučenci bol po vojne postavený aj ČSAO n.p. Lučenec, pod ktorý patrili tiež niektoré závody.

Príspevok od: Ernest Gubran:
-TEST Žilina, Technicko stavebný podnik

Príspevok od: Jan Zelem
– TESLA Banská Bystrica, neskôr ZVT B.B.
– Výskumný ústav výpočtovej techniky Žilina

Príspevok od: Norbert Kamenicky

– Geologický prieskum, Spišská Nová Ves (mal aj pridruženú strojársku výrobu)
– Železorudné bane, závod Rudňany, okres Spišská Nová Ves
– Komunálne služby (tie boli asi po celej republike, boli pod nimi kaderníctva, práčovne a rôzna remeselná malovýroba)
– Reštaurácie a jedálne RAJ, Spišská Nová Ves
– Pozemné stavby Poprad, závod Spišská Nová Ves (tie boli pravdepodobne po celej republike)
– Bansko montážny závood BMZ, Spišská Nová Ves
– Dopravný závod spojov, Spišská Nová Ves (garáže a údržba poštových a spojárskych áut)
– Tatrasvit, Spišská Nová Ves
– Štátny plemenársky podnik, Spišská Nová Ves (tuším sa venovali koňom)
– Piloimpregna, Spišská Nová Ves
– Stredná priemyselná škola drevárska, Spišská Nová Ves
– Stredná priemyselná škola banícka, Spišská Nová Ves
– Štátne majetky, Spišská Nová Ves (poľnohospodárska výroba)
– Jenotné roľnícke družstvo JRD bolo skoro na každej dedine
– Prekon, Prešov (prešovská konfekcia – výroba odevov)
– ZSE Krompachy (výroba ističov)
– ZPA (Závody priemyselnej automatizácie) Prešov

TESLY:
– Tesla Kukučínova, Bratislava – výroba, rádií, kalkulačiek, počítačov PMD80, PP06
– Tesla VRÚSE (výskumno-realizačný ústav spotrebnej elektroniky) Bratislava
– Tesla Stropkv (telefóny)
– Tesla Piešťany (veľmi významný výrobca CVMOS polovodičov, tranzistorov a integrovaných obvodov)

– „Pošty a spoje“, Spišská Nová Ves (pošty a telefónne ústredne v okrese)
– „Lokomotívové depo“ (opravovali lokomotívy), Spišská Nová Ves
– „Cestné stavby“, Spišská Nová Ves (tie boli pravdepodobne po celej republike)
– „Konzervárne“, Spišská Nová Ves
– „Octáreň“, Spišská Nová Ves
– „Areál“, Spišská Nová Ves (prekladisko tovarov pre maloobchodné predajne)
Pridané 6.12.2017
Kožiarske závody, Liptovský Mikuláš

Doplňujem zoznam podnikov, ktorý mi bol zaslaný 26.07.2019
Tehelňa Martin
Expanditka Košice
Skláreň Valaská Belá
Milex Nové Mesto nad Váhom
Západoslovenské vodárne a kanalizácie v Bratislave, odštepný závot Trenčín
Výskumný ústav obrábacích strojov – pražská pobočka, pri TOS Trenčín
Letecké opravovne Trenčín
Mliekareň v Trenčíne (vybudovaná ešte za 1.SR)
Pozemné stavby Trnava, mali aj prevádku v Trenčíne
Pozemné stavby Nitra
Zlatokov Trenčín
Tatrasklo Trenčín
Výskumný ústav ovčiarsky Trenčín
Komunálne služby Trenčín (predtým Hospodársky podnik)
Keramoprojekt Trenčín
Stavoprojekt Trnava (bol aj v Bratislave, asi aj v Košiciach, Poprade? či Prešove?, ateliéry aj inde, napr. v Trenčíne)
Automobilové opravovne Zlatovce (vojenský podnik)
Ľudotex Trenčín (ľudové družstvá boli zrejme aj iné, napr. invalidov…)
Kovotex Trenčín
Paneláreň Nové Mesto nad Váhom
Pekáreň v Trenčíne
Bitúnok v Trenčíne (neviem, či bol súčasťou Zsl. mäsopriem.)
Konzerváreň Nové Zámky
Konzerváreň Nové Mesto n. V.
Drôtovňa Hlohovec
výrobňa sviečok Hlohovci
Hydináreň Veľké Bierovce (pri Trenčíne, aj prasce tam chovali neskôr)
Reštaurácie a jedálne Trenčín (tie boli aj inde v štáte, ako už máte spomenuté,
aj rôzne podniky sietí a služieb vrátane obchodov, tie asi ťažko všetky vymenovať,
pošty a spoje,
Cestné stavby,… – niečo tam už máte…,
správa štátnych hmotných rezerv s množstvom skladov,
Civilná obrana (to som už trochu mimo, ale mali prevádzkové priestory, zaradenia a sklady),
nakoniec aj armáda (terajšia SR už nemá armádu!, z tej nevýrobnej oblasti aj Sväzarm, )
Okresné stavebné bytové družstvá (v každom okrese),
Spotrebné bytové družstvá
– Jednoty
a rôzne Výrobné družstvá (v Poprade napr. Inštalatér,Podtatran,Autodružstvo,atď……).
Pozdravuje Vás A.G.

Doplnenie zoznamu socialistických podnikov od S.H. 19.12.2023:
SPK – Slovenský priemysel kameňa
generálne riaditeľstvo v Krupine,
pobočky – Krupina, Levice, Bratislava, B. Bystrica, Tuhár, Šiatorošská Bukovinka, Fintice, Spišské Podhradie a pod.
SPK sa delil na:
stavebno-montážny podnik Levice – servis kameňolomov
realizačné stredisko – Levice – výroba a oprava diamantových rezných nástrojov
Zlatý Onyx – Levice – výroba okrasného prírodného kameňa a benátskej dlažby, výroba umelého liateho mramoru Galit

ZIPP – závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie
pobočky v každom okrese (aj niekoľko)
výroba zameraná na betónové prefabrikáty – skruže, kanalizačné rúry. schody, panely pre obytné panelové domy, cestné obrubníky, dlaždice a pod.

PNZZ – poľnohospodársky nákupný a zásobovací závod
pobočky – v každom okrese aj niekoľko
výkup a skladovanie obilia a osiva

Slovenské sladovne – v každom kraji
výroba sladovníckeho jačmeňa pre pivovary a potravinárskej pšenice pre mlyny a pekárne SR

Sódovkáreň Levice – výroba sýtených nápojov