Karol Ondrias

Nižšie je zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo z modernizované počas komunistického zázraku v rokoch 1948-1989 a ktoré boli počas kapitalistického barbarizmu zničené, rozkradnuté alebo predané:  Adaptované z knihy: Víťazstvo „demokracie“ po 20 rokoch.

http://ondrias.sk/index.php/knihy.html?task=view&id=17&catid=47

O každom podniku na zozname by sa dala napísať kniha o komunistickom zázraku spriemyselňovania Slovenska, kde plánovanou ekonomikou sa dostala továreň do každého malého mestečka, a prevádzky aj na dedinu, aby ľudia mali prácu pri dome a zárobok, z ktorého si väčšina mohla postaviť za 3-7 rokov rodinný dom alebo bývať bez zadlženia v nájomných bytoch a chodiť na dovolenky.

Konečne po 2-4 storočiach chudoby a zaostávania Slovenska za krajinami západnej Európy, až komunisti po roku 1948 zariadili, že sme nemuseli chodiť drotárčiť krížom-krážom, ale mohli žiť doma a tešiť sa zo života spolu z rodinou. Pripomínam, že podniky na Slovensku sa počas komunistického zázraku nebudovali preto, aby mal niekto vyvolení v Rakúsku, v Nemecku alebo člen slovenskej šľachty maximálny zisk z občana Slovenska, ale preto, aby sa ľudia v regióne mali čo najlepšie.

O každom podniku na zozname by sa dala napísať kniha o komunistickom zázraku humanity, civilizácie, dodržiavaní ľudských práv a zvyšovaní životnej úrovni. Pred rokom 1948 priemyselná produkcia na Slovensku bola veľmi nízka a dramaticky rástla počas komunistického zázraku do roku 1989 (zvýšila sa na 3 286%). To dovolilo stavať škôlky, školy, univerzity, nemocnice, byty, vedecké ústavy, letoviská a každoročne zvyšovať reálne platy a dôchodky.

Myslím si, a treba to vedecky preveriť, že ma fascinujú slovenskí humanisti, ktorí najväčší komunistický zázrak všeobecného rozvoja Slovenska za posledných 10 000 rokov charakterizuje ako totalitu, neslobodu, zaostávanie, nedodržiavanie ľudských práv,  ako jazvu na našom rozvoji, ako čiernu jamu.

Myslím si, a treba to vedecky preveriť, že vrchol úpadku vidím v tom, že namiesto, aby komunistom stavali pomníky za vybudovanie slovenskej priemyselnej základni a všestranného rozvoja Slovenska,  ich prezentujú ako zločincov.

Že namiesto toho, aby sa denne vysielal aspoň jeden diel televízneho seriálu o vybudovaní jedného podniku počas komunistického zázraku, na čo by sme mali byť ako občania Slovenska právom hrdý a budovalo by to naše sebavedomie,  namiesto toho sa prezentujú seriály a zločinoch komunistov, ktoré slúžia len na výrobu morálnych uchylákov a udržujú nás v košiari.

Bohužiaľ, po odstavení komunistov od moci, po roku 1989, o väčšine podnikov na zozname by sa dala napísať smutná kniha o jeho predaní kolonizátorom, zničení alebo rozkradnutí. Bola by to kniha dôkazov úpadku spoločnosti po roku 1989, keď boli komunisti odstavení od moci. Taktiež o tomto by sa denne mal vysielať aspoň jeden diel televízneho seriálu, aby sme vedeli, čo to prakticky znamenalo, keď nás demokrati oslobodili od komunistickej totality. V takomto seriály by sme nemali zabodnúť na protagonistov ničenia našich priemyselných podnikov.

Prečo takéto seriály nie sú v televízii? Z jedného podstatného dôvodu, z nebezpečenstva, že vytunelovaní by sa mohol zamyslieť.  

P.S.: Ak niekto pozná podnik, ktorý nie je v zozname , prosím aby mi napísal na karol@ondrias.sk

P.S.: Pretože plánujem napísať knihu: „Stavby socializmu počas komunistického zázraku“, prosil by som ľudí dobrej vôle, ak majú knihy, ročenky, alebo iné údaje, kde sú popísané výstavby podnikov, škôl, nemocníc, rekreačných zariadení,  atď… počas socializmu 1948-1989, aby ma kontaktovali na: karol@ondrias.sk

 P.S.: Pretože plánujem napísať knihu: „Ničenie Slovenska po odstránení komunistov od moci po roku 1989“, prosil by som ľudí dobrej vôle, ak majú knihy, ročenky, novinové výstrižky alebo vlastne poznatky, kde sú popísané ničenie priemyselných podnikov, kultúrnych a rekreačných zariadení, škôlok, nemocníc, atď… po roku 1989, aby ma taktiež kontaktovali na: karol@ondrias.sk

RNDr. Karol Ondriaš, DrSc.

Ondrias.sk

111103

Zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo z modernizované počas komunistického zázraku v rokoch 1948-1989:

1. TATRASKLO – Trast sklárskych podnikov v Trnave.

                – Spojené sklárne v Lednických Rovniach

                – Stredoslovenské sklárne v Poltári

                – Slovenské závody technického skla v Bratislave

                – Skloplast v Trnave

                – Skloobal v Nemšovej

2. SLOVAKOTEXT – Trast textilných, odevných a pletiarskych podnikov v Trenčíne.

                – Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku

                – Závody MDŽ v Bratislave

                – Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši

                – Tatraľan v Kežmarku

                – Ľanárske a konopné závody v Holíči

                – Lykové textilné závody v Revúcej

                – Slovena v Žiline

                – Merina v Trenčíne

                – Poľana v Lučenci

                – Tatrasvit vo Svite

                – Slovenska v Banskej Bystrici

                – Pleta v Banskej Štiavnici

                – Trikota vo Vrbovom

                – Odevné závody v Trenčíne

                – Makyta v Púchove

                – Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove

                – Zornica v Bánovciach nad Bebravou

3. SLOVCEPA – Trast podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov, priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka 229000 Kčs.

                – Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove

                – Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku

                – Bukóza vo Vranove nad Topľou

                – Grafobal v Skalici

                – Harmanecké papierne v Harmanci

                – Chemicelulóza v Žiline

                – Turčianske celulózky a papierne v Martine

                – Slavošovské papierne v Slavošovciach

                – Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke

                – Drevokup v Ružomberku

                – Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave   

                – Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave

                – Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku

4. Slovchémia – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov.

                – Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v Roku 1978 mal 8173 pracovníkov.

                – Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave

                – Matador v Bratislave

                – Benzinol v Bratislave

                – Chemika v Bratislave

                – Petrochémia v Dubovej

                – Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch

                – Chemolak Smolenice

                – Považské chemické závody v Žiline

                – Slovenské lučobné závody v Hnúšti

                – Duslo Šala

                – Chemko strážske

                – Fosfa Poštorná

                – Chemlon v Humennom

                – Chemosvit vo Svite

                – Slovenský hodváb v Senici

                – Gumárne 1. mája v Púchove

                – Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach

                – Plastika v Nitre

5. VSŽ Košice.

Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960.  Prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965, Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku  1976 pracovalo v podniku 23302 robotníkov.

6. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.

– ZTS Martin n.p.

                – ZTS Detva n.p.

                – ZTS v Dubnici nad Váhom

                – ZTS v Košiciach n.p.

                – ZTS Bratislava

                – ZTS v Komárne

– Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva

                – Martimex v Martine

                – ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici

                – ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici

                – ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave

                – ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne

                – ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici

                – ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine

                – ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene

                – ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach

                – ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici

7. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.

Výroba obuvi:

v roku 1950=11,1 milión párov obuvi

v roku 1960=20,7 milión párov

v roku 1970=28,3 milión párov

V roku 1980=32,8 milión párov.

8. Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom.

– v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v roku 1980 bola 411000 Kčs.

9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný podnik so sídlom v Bratislave.

10. Trast podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.

– Bučina Zvolen

– Drevina Turany

– Drevoindustria Žilina

– Smrečina banská Bystrica

– Preglejka Žarnovica

– Piloimpregna Košice

– Mier Topoľčany

– Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava

– Tatra nábytok Pravenec

– Nový domov v Spišskej Novej Vsi

11. Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave

                v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs. Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs.

– Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch

                – Koncern Elektrárne Nováky

                – Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne

                – Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach

                – Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline

                – Koncern Východoslovenské energetické závody Košice

                – Elektrovod v Bratislave

12. Slovenské energetické strojárne  S.M. Kirova v Tlmačoch. Bol monopolným výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku.

13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik v Komárne.

14. Slovenské magnetizové závody v Košiciach, mali závody v:

                – v Hačave

                – v Jelšave

                – v Lovinobani

                – v Košiciach

                – v Lubeníku

                – v Banskej Belej

                – v Kalinove

                – v Kunovej Teplici

15. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave.

V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740 Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208000 Kčs. 

16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave.

                počet pracovníkov v  1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola 289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs.

– Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave

17. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na pracovníka bola 247000  Kčs.

                – Slovlik v Trenčíne

                – Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši

                – Frukona v Prešove

                – Slovenské škrobárne v Trnave

                – Mraziarne v Bratislave

18. Slovakofarma v Hlohovci: začlenený do VHJ Spofa v Prahe.

                – závod Liečebných rastlín v Malackách

19. Cementárne a vápenky – generálne riaditeľstvo Trenčín.

– Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica

– Východoslovenské cementárne a vápenky Košice

– Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava

– Azbestocementové závody Nitra

– Výskumný a vývojový ústav  maltovín v Trenčíne

                – Cementáreň Lietavská Lúčka

                – Ladecká cementáreň Ladce

                – Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie

                – Cementáreň Bystré v Bystrom

                – Stupavská cementáreň Stupava

20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne

                – CALEX Zlaté Moravce

                – Elektrosvit Nové Zámky

                – Kovosmalt Fiľakovo

                – Slovenská armatúrka Myjava

                – Srojsmalt Medzev

                – Strojsmalt Pohorelá

                – Tatramat Poprad

                – Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany

                – Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany

21. Strojstav – n.p. v Bratislave.

                – závod v Bernolákove

                – závod v Novom Meste nad Váhom

                – závod v Záhorskej Vsi

                – závod v Sečovciach

                – závod v Šahách

                – závod v Prešove

                – závod v Senci

                – stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi[1]

22. Tesla – koncern Spotrebná elektronika so sídlom v Bratislave

– Tesla Bratislava

– závod v Dunajskej Strede

– odlúčená prevádzka v Čalove

– Tesla Orava v Nižnej

– Tesla Piešťany

– Tesla Liptovský Hrádok

– závod Tesla Veľký Krtíš

23. Tesla elektroakustika

                – závod Tesla v Trebišove

24. Výrobné družstvá – dobrovoľné spoločenské organizácie  so špecifickou hospodársko-spoločenskou funkciou. V roku 1980 v 104 družstvách pracovalo 47 078 pracujúcich.  Z toho 17 družstiev boli družstvá invalidov 6176 osôb a 1027 osôb s ťažkým  zdravotným poškodením. Napríklad závod v.d. OBZOR v Levoči sa staral o našich zrakovo postihnutých občanov.

25. Slovenské liečebné kúpele Piešťany

26. Lesoprojekt – Ústav pre hospodársku úpravu lesov , Zvolen – prepustených okolo 400 špičkových odborníkov, projektantov Lesných hosp. plánov.

27. Ešte nezaradené podniky:

– bane

– teplárne

– stavebné podniky  Hydrostav, Váhostav, Doprastav

– železnice a železničné podniky

– komunálna sféra

– mliekarne, mäsozávody

28. Zatiaľ bez zaradenia: Kovospracujúci podnik v Bratislave

29. Zatiaľ bez zaradenia: STS-ky (Strojno –  traktorove stanice)