Karol Ondrias

Úvodom prehlasujem, že všetko, čo je napísané v tomto blogu je klamstvo. Je to všetko vymyslené len pre potešenie chichotajúcich sa domácich zvieratiek Vyvoleného hamburger.

Počas posledných 2-3 týždňov ja a mnohí ďalší komunisti oslavujeme 50. Výročie záchrany slovenského komunistického zázraku na Slovensku na ďalších 20 rokov.

Naproti tomu Vaše masmédiá počas posledných 2-3 týždňoch s úprimnou zúrivosťou súťažia o najkrajší-a-najdlhší antiruský a antikomunistický orgazmus. Vaše masmédiá TA3, RTVS, Markíza, Joj… Sme, DenníkN… už druhý týždeň idú z orgazmu-do-orgazmu a ich počet už asi prekročil 10 000. Predpokladám, keď to pôjde takto ďalej tak predvádzanie antiruských a antikomunistických orgazmov bude vsunuté aj do predpovedi počasia a rozprávok pre deti.

Je úplne jasné, že všetky tieto orgazmy majú jeden cieľ, vychovať čo najviac morálnych uchylákov, ktorí sú nevyhnutne potrební, aby Vyvolený hamburger si udržal absolútnu moc a jeho tvrdé jadro-koalícia zločincov mala ešte akú-takú šancu zničiť Rusko, komunistickú Čínu, a ďalšie krajiny, ktoré neposlúchajú na slovo alebo im jednoducho zavadzajú.

Je úplne jasné, že týchto ≥ 10 000 orgazmov má ďalej ideologicky presvedčiť Vytunelovaných, že kapitalizmus nie je až taký neľudský až zločinný, ako to denne dokumentujú správy na všetkých TV kanálov, ale sú to komunisti, komunizmus, socializmus a marxizmus, ktorý je morálne odpudzujúci, ako to jasne majú vidieť Vytunelovaní počas predstavovania antikomunistických orgazmov.

Je krásne vidieť ako sa Vaše masmédiá TA3, RTVS, Markíza, Joj… Sme, DenníkN… premenili na mediálne fekálne jamy so všetkým, čo stým súvisí. Napríklad vytunelovaným nesmú povedať podstatné fakty (ja som psychický nezvládol zdieľať s Vami všetky orgazmy, a po 77. orgazme, keď mi došla Viagra, som to vyčerpaný vzdal; preto je možné, že niekto-niekde raz v skratke aj niektoré dôležité fakty povedal).

Vstup vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR bol právne v poriadku, pretože podľa Varšavskej zmluvy, ktorej ČSSR bolo signatárom, asi to bol článok 23, socialistické krajiny musia vojensky zasiahnuť, keď v niektorej signatárskej krajine bude ohrozený socializmus. Pripomínam, že členské krajiny NATO majú v zmluve ten istý článok s tou istou alebo podobnou formuláciou.

Ja, ako priamy účastník roku 1968 viem, že socializmus v ČSSR bol ohrozený a všetko pred vstupom vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 malo rovnaký postup a scenár ako majdan na Ukrajine v roku 2013-2014 alebo Arab-springs v 2011. Tento scenár vypracovala koalícia zločincov dávno pred rokom 1968 a bol mnoho krát úspešne použitý.

Čo Vaše morálne degenerované masmédiá TA3, RTVS, Markíza, Joj… Sme, DenníkN… nesmú ukázať slovenským Vytunelovaným:
Sú to overiteľné fakty, ktoré prezentujem nižšie, kde sú porovnané slovenské štatistické ukazovatele po príchode vojsk Varšavskej zmluvy roku 1968 (na obrázkoch označené šípkou), a po ich odchode v rokoch 1990-1991, a príchode amerických politických, mediálnych a vojenských poradcov, a vojakov na Slovensko v roku 1990 (označené šípkou). Hrubou čiarou je označený pravdepodobný úpadok, ničenie a kolonizácia Slovenska po roku 1968, keby u nás neboli zasiahli vojská Varšavskej zmluvy. Tieto vojská zabránili zničeniu novej humánno-progresívnej socialistickej civilizácie, ktorá mohla ešte 20 rokov pokračovať. Bola zničenia až prevratom po roku 1989.

A takto podobne by som mohol prezentovať ďalších 100 faktov z priemyslu, kultúry, kriminality, psychických chorôb a pod…

Týmto blokom chcem vyjadriť aj svoj názor, že nie som na strane morálnych a mentálnych uchylákov, ktorých vykadili Vaše média počas ≥10 000 anti-ruských a anti-komunistických orgazmov. Naopak, ako každý rok, aj v roku 2018: Ďakujem vojakom Varšavskej zmluvy, ktorí 21. augusta 1968 prišli na Slovensko, aby zabránili našej kolonizácii a úpadku. Vďaka za ďalších 20 rokov socializmu. http://karolondrias.blog.pravda.sk/2015/08/

Ako pozerám aj teraz Vaše médiá, ešte stále kadia a kadia a kadia…
Som len zvedavý, kedy Vaši vykadenci na povel opäť vyjdú do ulíc…

RNDr. Karol Ondriaš, DrSc.
Člen KSS a DAV-DVA
180824

P.S.
I keď predpokladám, že morálna degenerovanosť, súvisiaca so všadeprítomnou profesionálnou a absolútnou propagandou už vládne v mozgoch väčšiny obyvateľstva, predpokladám, že sa ešte nájdu aj výnimky a pre nich prikladám kapitolu z knihy:
http://ondrias.sk/index.php/knihy.html?task=view&id=11&catid=47

Porovnanie, čo sa píše v historickej literatúre o invázii vojsk USA do Panamy v roku 1989 a o invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968

Samozrejme, situácia v bývalom Československu bola iná ako v Paname, ale určité analógie tam boli. Inváziu opíšem len veľmi stručne, lebo je nám relatívne známa. V roku 1968 komunistická strana a vláda vtedajšieho Československa sa začala snažiť robiť ideologickú a ekonomickú politiku nezávislú od štátov sovietskeho bloku. Dňa 21.8.1968 vojská väčšiny štátov Varšavskej zmluvy vojensky podnikli inváziu do Československa (100 000 vojakov, 2300 tankov a 700 lietadiel). Prakticky to znamenalo, že vojenské transporty, tanky a vojaci išli do priestoru rozmiestnenia. Vedúci československí predstavitelia boli odvezení do Moskvy, kde takmer všetci podpísali zmluvu o príslušnosti do sovietskeho bloku. Reformy v Československu sa zrušili, mnoho ľudí muselo prejsť do iného, menej významného zamestnania, niekto išiel aj do väzenia a totalitný socialistický systém v Československu pokračoval. Pretože počet zabitých československých občanov počas invázie som nenašiel v literatúre, predpokladám, že ich bolo veľmi málo, okolo 10-50 [33]. Občania boli väčšinou zastrelení (niektorí náhodne) pri provokovaní vojakov.
Porovnaním invázie do Československa a invázie do Panamy som si uvedomil, že invázia do Československa bola relatívne mierumilovná vojenská akcia, ktorá splnila cieľ pri najmenších ľudských a materiálnych škodách. Vojská Varšavskej zmluvy nebombardovali po polnoci objekty v mestách, nezabili viac ako 1000 civilistov, nestrieľali po podozrivých ľuďoch na uliciach, nevypaľovali obytné domy, nehádzali mŕtvych do masových hrobov, neuväznili 7000 ľudí bez súdu, nezničili domy pre 20 000 ľudí, neinternovali ľudí v záchytných táboroch bez súdu atď.
Čo tak porovnať, čo sa píše v historickej literatúre o týchto dvoch inváziách.

Čo sa píše o invázii USA do Panamy v roku 1989

Napríklad v knihe J. A. S. Grenvilla: A History of the World in the Twentieth Century (História sveta v dvadsiatom storočí) [10]. v kapitole 71, ktorá má nadpis „Revolúcie v Centrálnej Amerike: Kostarika, Nikaragua, Honduras, Salvádor, Guatemala, Panama a Mexiko“ sa na str. 731 píše: Dňa 20.12.1989 prezident Bush preťal gordický uzol, 24 000 vojakov USA zaútočilo na mesto Panama City, aby zatvorilo a zvrhlo Noriegu. Noriega ušiel na veľvyslanectvo Vatikánu, kde sa vzdal v januári 1990, bol odsúdený a poslaný do väzenia.“ Na str. 731 je fotografia Noriegu (9×7 cm), ktorá má potvrdiť v súlade s propagandou, že Noriega bol zlý človek. Na fotografii Noriega stojí pri stene vo väzení a na prsiach drží tabuľku so svojím identifikačným číslom. Pod fotografiou je text: „Panamský vodca pašovania drog, generál Manuel Noriega bol chytený a obžalovaný v Miami na Floride (USA). (Samozrejme, fotografia je veľmi zavádzajúca a skresľuje historické skutočnosti o invázii do Panamy.)
Na strane 839 v kapitole 81 „Spojené štáty: Reagan a Bush“, sa píše: „V máji 1989 Noriega silou zabránil, aby sa demokratický opozičný vodca stal prezidentom: voľby sprevádzalo násilie, zastrašovanie a korupcia. USA robili nátlak, aby odstránili Noriegu, ale bezvýsledne. Konečne v decembri 1989 väčšie vojenské sily USA zaútočili na mesto Panama City, pričom spôsobili niekoľko strát na životoch a deštrukciu. Noriegu obkľúčili, chytili a priviezli do USA na súd a opozičný kandidát májových volieb bol inštalovaný za prezidenta.“ K textu nie je fotografia.

Čo sa píše o invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa roku 1968

Na str. 797-798 v tej istej knihe [10] sa dokonca v názve spomína Pražská jar, čo má zvýšiť význam tejto udalosti u čitateľa. V kapitole 77 s názvom „Sovietsky zväz a širší svet: Rozdrvenie Pražskej jari“, je jeden obrázok (7×8 cm) ukazujúci nešťastných ľudí. Text pod obrázkom: „Plačúce zástupy spoločne držia kvety v Prahe, aby konfrontovali ruských dobyvateľov, ktorí sa usilujú ukončiť ‚pražskú jar‘ v auguste 1968.“ Udalostiam okolo invázie v auguste 1968 na str. 798 sa venuje v knihe skoro pol strany, čo je oveľa viac ako udalostiam v Paname.
Na str. 843 v kapitole 82 s názvom „Nemecká spolková republika: dosahuje zrelosť“, na str. 844 je jeden obrázok (11×9 cm) ukazujúci študentov, ako niečo rozdávajú. Text k obrázku: „Študenti rozdávajú zakázanú literatúru na Václavskom námestí po potlačení Pražskej jari.“
Invázii do Československa historická kniha [10] venuje oveľa viac pozornosti než invázii do Panamy. Opisuje ju oveľa tragickejšie pre ľudí v Československu ako inváziu do Panamy pre Panamčanov. Píše o krutejšom postupe „ruských“ dobyvateľov v porovnaní s postupom vojsk USA v Paname. Hoci v skutočnosti opak bol pravdou. Zavádzajúci je aj výber fotografií, kde z invázie do Československa sú dve fotografie, ale z invázie do Panamy nie je ani jedna, je tam len obrázok Noriegu vo väzení na Floride v USA, čo má potvrdiť, že Noriega bol zlý človek.
Rád by som vedel, prečo sa v historickej knihe [10] neobjavili fotografie horiacich panamských domov, mŕtvych civilistov na ulici alebo fotografie mŕtvol v masových hroboch nájdených v Paname, fotografie, ktoré by ukázali krutosť a nehumánnosť amerických dobyvateľov. A prečo sa tam objavili fotografie ukazujúce inváziu sovietskych vojakov v Československu? Aké pohnútky viedli autora knihy ku skreslenému opisu historických skutočností? Je veľmi pravdepodobné, že univerzitne vzdelaný autor podľa svojich vedomostí objektívne opísal tieto dve udalosti nevediac, že jeho vedomosti boli modulované totalitárne-profesionálnym informačným systémom. Rád by som vedel, či sa toto dá uviesť ako praktická ukážka vplyvu profesionálne-totalitárneho informačného systému súčasného sveta na objektívne uvažovanie ľudí.

K podobnému záveru som prišiel aj pri porovnaní uvedených dvoch udalostí v knihe: J. M. Roberts: History of the World (História sveta) [12]. O invázii vojsk Varšavského paktu do Československa sa zmieňujú v knihe dve vety na str. 879. Je tam dokonca fotografia na str. 880 (13×9 cm), ktorá ukazuje obrnený transportér so sovietskymi vojakmi a okolo veľa civilistov vykrikujúcich na vojakov. Pod obrázkom je text: „Dramatická konfrontácia v Prahe počas ruskej invázie v roku 1968.“
V knihe sa mi nepodarilo nájsť žiadnu zmienku o invázii vojsk USA do Panamy, asi ju autor pokladal totálne za bezvýznamnú. Knihu budem ďalej podrobne študovať, dúfajúc, že nejaká zmienka o invázii do Panamy tam predsa bude.
Porovnanie postojov obyvateľstva sveta k týmto dvom udalostiam stojí tiež za úvahu. Relatívne mierumilovná invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 vyvolala veľmi negatívny ohlas vo svete. Dokumentuje to obrovský počet demonštrantov v mestách a pred veľvyslanectvami ZSSR v západnej Európe a vo svete, televízne reportáže a predné strany novín po invázii. Aby sa stále oživovalo a dokumentovalo barbarstvo vtedajšieho komunistického bloku, dokumentárny film o invázii do Československa sa premietal v televízii na západoeurópskych staniciach najmenej 10 ráz za posledných 25 rokov (ja som ho videl aspoň 5 ráz).
Naproti tomu barbarská invázia vojsk USA do Panamy nevyvolala demonštrácie, alebo demonštrácie boli len obmedzené v mestách západnej Európy a vo svete. Dokumentárny film o invázii sa nepremieta v deň výročia invázie v televíziách západnej Európy (aspoň ja o tom neviem). Bolo mnoho symbolických slovných odsúdení invázie, ktoré rýchle upadli do zabudnutia. Celkove invázia sa brala ako normálny čin v procese vývoja sveta. Ozaj, je to ďalšia praktická ukážka profesionálne-totalitárneho informačného systému súčasného sveta ako neoddeliteľnej súčasti KGI?
Pretože sa mi zdalo, že dôležité fakty o inváziách vojsk USA v cudzích nezávislých štátoch sa asi strácajú z histórie, rozhodol som sa v ďalšej kapitole veľmi stručne zmieniť o vojenských inváziách USA, o ktorých som sa dozvedel z literatúry.