Karol Ondrias

(Fekálnici – je môj amatérsky preklad Trumpových „fake news –fekálne správy“, z čoho vyplýva, že nám ich prinášajú fekálnici).

Úvodom prehlasujem, že všetko, čo je napísané v tomto blogu je klamstvo. Je to všetko vymyslené len pre potešenie chichotajúcich sa Domácich zvieratiek Vyvoleného hamburgera.

Profesionálna totalita na Slovensku, v mene boja proti komunizmu a výchovy Slovákov ako menejcennú rasu, musí v rámci slobody slova, keď ide o niečo dôležité, vždy riadne zakadiť. Patrí medzi ne aj veta, že Československo 1918-1938 patrilo medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Možno Česko, ale nie Slovensko a tobôž nie Zakarpatská Ukrajina. Slovenský Motrok musí veriť, že počas kapitalistických 100 rokov, až do roku 1938, sa kapitalistické Slovensko rozvíjalo ekonomicky podobne ako Česko, Rakúsko, USA a západná Európa a že sme mali aj podobný životný štandard.

Čo hovoria fakty:

Nasledujúce obrázky dokumentujú zaostávanie kapitalistického Slovenska do roku 1938 v porovnaní s Rakúskom a so západnou Európou.
Obrázok 1 porovnáva vývoj spotreby elektrickej energie kapitalistického Slovenska a Rakúska. Je to parameter, ktorý hovorí o rozvoji priemyslu a životnej úrovni obyvateľov.

Z obrázka vidieť obrovské zaostávanie Slovenska za Rakúskom. Slovensko v roku 1938 malo len polovicu spotreby elektrickej energie na obyvateľa, ktorú dosiahlo Rakúsku už v roku 1919. Pre porovnanie vývoj spotreby elektrickej energie kapitalistického Slovenska a Veľkej Británie alebo Nemecka je na obrázkoch 2 a 3.

Zaostávanie kapitalistického Slovenska oproti vyspelým krajinám západnej Európy sa postupne zväčšovalo.

Na obrázku 4 je porovnanie zaostávania Slovenska v spotrebe elektrickej energie na obyvateľa v roku 1935.

Priemerný obyvateľ Slovenska mal len 22% spotreby v porovnaní s Rakúskom a ešte menej v porovnaní s Nemeckom a Veľkou Britániou. Za 31 rokov budovania socializmu, počas komunistického zázraku, Slovensko dobiehalo tieto kapitalistické krajiny, a v roku 1980 spotreba elektrickej energie na obyvateľa na Slovensku dosiahla už 87% Rakúska (obrázok 5).

Po odstránení socializmu spotreba elektrickej energie v porovnaní s kapitalistickými krajinami opäť začala klesať, v roku 1996 bola 78% a v roku 2001 už len 65% Rakúska (obrázok 6 a 7).

Keď zhrniem fakty, tak Slovensko stále viac zaostávalo za vyspelou západnou Európou počas kapitalizmu do roku 1938, dobiehalo západnú Európu počas socializmu a opäť zaostáva za západnou Európou po roku 1989. Podobné závery by sme zistili pri porovnaní produkcie väčšiny významných priemyselných produktov.

Čo hovoria fakty o HDP:

Fekálnici nám už 30 rokov stále opakujú, akú vysokú životnú úroveň sme mali pred rokom 1938 v porovnaní s vyspelými kapitalistickými krajinami a ako sme zaostávali počas socializmu.
Čo hovoria fakty: Na obrázku 8 je porovnaný HDP na obyvateľa, v parite kúpnej sily (HDP-ppp) v rokoch 1925 – 1934 pre rôzne štáty.

Obrázok dokumentuje, koľkokrát bol HDP-ppp vyšší vo vyspelých krajinách na obyvateľa v porovnaní so Slovenskom. Napríklad USA a Kanada mali HDP-ppp skoro 6-krát vyšší na obyvateľa ako Slovensko. Pretože som nezistil porovnanie HDP-ppp pre rok 1989, uvádzam aspoň porovnanie HDP-ppp na obyvateľa za rok 2001. Pripomínam, že v roku 2001 Slovensko mohlo mať podobné HDP-ppp ako v roku 1989, zatiaľ čo HDP-ppp vo väčšine štátoch bolo v roku 2001 vyššie ako v roku 1989. Takže údaje pre Slovensko na obrázku 9 sú veľmi pravdepodobne podhodnotené. I napriek tomu obrázok 9 dokumentuje, že pomer medzi Slovenskom a väčšinou štátov sa významne znížil.

Napríklad USA a Kanada mali HDP-ppp na obyvateľa už len 2-3 razy vyšší, ako Slovensko. Z toho vyplýva, že počas socializmu Slovensko dobiehalo väčšinu vyspelých krajín. Porovnaním situácie v rokoch 1925 – 1934 a roku 2001 je na obrázku 10 ukázané, koľkokrát dobehlo Slovensko v HDP-ppp na obyvateľa vyspelé kapitalistické krajiny.

Slovensko dobiehalo väčšinu vyspelých krajín sveta. Napríklad Slovensko dobehlo, t. j. znížilo rozdiel s USA 2-krát, s Kanadou 2,5-krát atď. Slovensko mierne zaostalo v roku 2001 v porovnaní s rokmi 1925 – 1934 za krajinami s pomerom menším ako 1, napríklad za Fínskom a Talianskom. Ešte raz zdôrazňujem, že na obrázku je porovnanie situácie v roku 2001, keď Slovensko malo za sebou niekoľko rokov stagnácie až úpadku HDP-ppp a väčšina vyspelých kapitalistických krajín dosahovala progres v hodnotách HDP-ppp.

Úpadok kvality života po roku 1989 dokumentujú aj štatistiky OSN „Human Development Reports“, napríklad parametrom „index ľudského rozvoja (HDI)“, ktorý zahŕňa HDP, vzdelanie a dĺžku života. Správy OSN zoraďujú štáty podľa indexu HDI. Štát, kde obyvatelia majú najvyššiu hodnotu HDI, t.j. najvyššiu kvalitu života, je v poradí na prvom mieste, má číslo 1, a štát s najnižšou kvalitou života má najvyššie číslo. Na obrázku 11 na osi Y je poradie štátov podľa HDI.

Z obrázka vidieť, že Rakúsko za roky 1988 – 2002 bolo na 13. – 16. mieste, USA na 3. – 8. mieste. ČSSR bolo v rokoch 1988 – 1990 na 26. – 27. mieste a Slovensko kleslo po roku 1990 na 36. – 42. miesto. Negatíva prechodu zo socializmu na kapitalizmus dokumentuje aj porovnanie indexu HDI pre Rusko (obrázok 12).

ZSSR v rokoch 1998 – 1999 bol na 31. – 33. mieste. Po rozpade ZSSR a prijatí kapitalizmu Rusko kleslo a v roku 2002 bolo na 57. mieste. Na obrázku je porovnaný vývoj indexu HDI Kuby, kde nedošlo k prechodu zo socializmu na kapitalizmus, s Ruskom, kde došlo k prechodu zo socializmu na kapitalizmus. Kuba v rokoch 1988 a 1989 bola na 61. – 62. mieste, v čase, keď ju podporoval ZSSR. Po strate podpory zo strany socialistických krajín Kuba klesla v rokoch 1993 – 1995 na 79. – 86. miesto. Zaujímavé je, že v nasledujúcich rokoch 1997 – 2002 hodnota HDI sa zvyšovala, a tým aj kvality života, Kuba predstihla Rusko a dosahuje lepšie hodnoty HDI ako v čase, keď ju podporovali socialistické krajiny. I napriek týmto údajom štandardne vytunelovaní stále tvrdia, že socializmus na Kube bráni jej rozvoju.

Čo hovoria fakty o vynikajúcom kapitalistickom a zločinnom socialistickom zdravotníctve:

Obrázok 13 dokumentuje dojčenskú úmrtnosť do jedného roka na 1 000 živonarodených v roku 1937 v kapitalistických krajinách.

Na Slovensku v dôsledku chudoby a nedostatku zdravotnej starostlivosti zomieralo ročne okolo 150 detí do jedného roku. Podobne to bolo aj v budúcich socialistických krajinách. Vo vyspelých kapitalistických krajinách zomieralo len 40 – 70 detí ročne. Situácia sa zmenila počas socializmu, kde na Slovensku zomieralo len 14 detí ročne na 1 000 živonarodených. Vo vyspelých kapitalistických krajinách to bolo okolo 7 detí ročne (obrázok 14).

Na Slovensku počas kapitalizmu bolo až dvojnásobne viac úmrtí na tuberkulózu (tbc) a zápal pľúc ako vo vyspelých kapitalistických krajinách (obrázok 15 a 16). S rozvojom socialistického zdravotníctva klesal počet úmrtí na rôzne choroby, ako napríklad na infekčné a parazitárne choroby (obrázok 17), z ktorých niektoré, ako tbc alebo pohlavné choroby, majú po roku 1989 stúpajúcu tendenciu.

Podrobnosti možno nájsť v knihe: Socializmus verzus kapitalizmus Hry, sex a terorizmus
http://ondrias.sk/index.php/knihy.html?task=view&id=6&catid=47

Záver:

Z porovnania overiteľných faktov a správ v našich mediách jednoznačne vyplýva, že Vyvolený hamburger si je už istý, že z Vás účelovo vychoval len vytunelované stádo, ktoré môže hnať hore grúňom alebo dolu grúňom, podobne ako už stáročia ženú ovečky naši valasi.

P. S. Prosil by som slovenských Motrokov, aby v diskusných príspevkoch prezentovali opäť svoje vytunelované mozgy a tým opäť potvrdili fakty prezentované v tomto blogu.

Karol Ondriaš
181030