Karol Ondrias

Úvodom, ja, Karol Ondriaš týmto prehlasujem, že všetko, čo je napísané v tomto blogu je klamstvo. Nič z toho nie je pravda, je to všetko vymyslené len pre pobavenie BoPKoTov, Vytunelovaných a členov Vyvoleného hamburgera.

Ďakujem vojakom Varšavskej zmluvy, že príchodom na Slovensko 21. augusta 1968 ešte 20 rokov zabezpečili:

– Že som vyštudoval kvalitnú strednú školu zadarmo a k tomu som dostával aj štipendium.

– Že som vyštudoval kvalitnú vysokú školu zadarmo a k tomu som ešte dostával štipendium.

– Že som nemal starosti, kde sa zamestnať, a prijali ma do zamestnania, ktoré som si vybral, a ktoré bolo v súlade s odborom, ktorý som vyštudoval.

– Že ešte 20 rokov môj reálny plat každoročne stúpal.

– Že ešte 20 rokov som sa vôbec nemusel báť, že ma vyhodia z práce.

– Že kvalita školstva a výskumu bola na vysokej úrovni, a že aj vo výskumných laboratóriách USA som bol rovnocenným partnerom absolventom univerzít USA a sveta.

– Že manželka a ja sme skoro zadarmo dostali od zamestnávateľa byty.

– Že ešte 20 rokov som sa nemusel báť, že syn alebo dcéra sa dajú na drogy alebo gamblérstvo.

– Že ešte 20 rokov som sa nemusel báť, že dcéru predajú ako dobytok na prostitúciu do demokratických krajín.

– Že ešte 20 rokov som sa nemusel báť, že syn a dcéra po skončení vysokej školy alebo PhD nebudú musieť odísť do zahraničia a prosiť sa tam o podradnú prácu, kde nás už považujú za kvalitnú slovenskú „menejcennú rasu“.

– Že ešte 20 rokov som sa nemusel báť, že dcéra po maturite alebo vysokej škole bude musieť robiť slúžku pre všetko, opatrovať nevládnych seniorov v Rakúsku, v Nemecku…, ale bude môcť ešte 20 rokov opatrovať nás.

– Že ešte 20 rokov som sa nemusel báť, že syn alebo dcéra budú nezamestnaní, hľadať si prácu v zahraničí, že budú musieť kradnúť, žobrať, alebo sa živiť odpadkami z kontajnerov.

– Že ešte 20 rokov sme vo svete neboli považovaní za kvalitný a užitočný ľudský zdroj.

– Že som ešte 20 rokov mohol pozerať kvalitné programy v televízii.

– Že ešte 20 rokov som v obchode mohol hrdo kupovať slovenské kvalitné potraviny a naše priemyselné výrobky.

– Že som sa bez strachu mohol poprechádzať v lese alebo večer aj v opustenej časti mesta.

– Že ešte 20 rokov som na Slovensku nevidel nezamestnaného, bezdomovca, narkomana, vyberača odpadkov, žobráka alebo ľudí, ktorých demokratická spoločnosť odsúdila na doživotný štatút menejcennej rasy alebo ľudského odpadu.

– Že ešte 20 rokov sme neplatili kolonizátorom – kolonizačnú dávku. Dnes (26.8.2015) len vláda SR má dlh 51 miliárd eur, na osobu to je 9400 eur, a len na úrokoch vláda platí 72 eur za sekundu. Úroky za rok sú 2,3 miliárd eur.

– Že ešte za 20 rokov, počas komunistického zázraku humanity (1968-1990) sa zvýšil počet obyvateľov Slovenska o 758 000. Väčšina z týchto ľudí by mali tiež ísť osobne poďakovať vojakom Varšavskej zmluvy, že sa narodili (po roku 1989, za 25 rokov počet obyvateľov stúpol len o ~100 000).

– Že ešte za 20 rokov, počas komunistického zázraku, sa ročne zvyšoval počet obyvateľov o 38000, to znamená, že každý rok, obrazne povedané, sa mohlo postaviť nové mesto na Slovensku, ktoré malo 38 tisíc obyvateľov, so všetkým vybavením, ako potraviny, byty, šaty, školy, nemocnice, sociálne zabezpečenie, zamestnanie, dôchodky, dôstojný život, atď… Takto počas komunistického zázraku sa mohlo postaviť v rokoch 1968-1989 ešte 20 takýchto miest.

– Že ešte za 20 rokov, počas komunistického zázraku humanity sa na Slovensku, sa postavilo 800000 finančne dostupných bytov. Že sa postavila napríklad Petržalka v Bratislave a sídliská v mnohých slovenských mestách.

– Že ešte za 20 rokov, počas komunistického zázraku humanity sa na Slovensku, sa postavilo 4960 tried v škôlkach. Počas 20 rokov sa na Slovensku odovzdávala jedna trieda v škôlke každý pracovný deň.

– Že ešte za 20 rokov, počas komunistického zázraku, priemyselná výroba v stálych cenách stúpla 3-krát.

– Že ešte 20 rokov som sa nemusel báť, že v televízii alebo printových médiách budem vidieť produkty degenerácie ľudského ducha, a mnohých morálnych uchylákov predvádzajúcich sa v televízii a v printových médiách.

– Že ešte 20 rokov som sa nemusel báť profesionálnej informačnej a morálnej totality TA3, Markízy, RSTV, Sme…

– Že ešte 20 rokov nemali možnosť kolonizátori Veľkého hamburgera vychovávať slovenského Motroka fungujúceho len v mentálnom rozsahu: jesť, piť, kakať, cikať, súložiť.

– Že ešte 20 rokov som nemusel bezmocne sledovať našu kolonizáciu, ničenie skoro všetkého, čo občania Slovenska vybudovali, úpadok a v niektorých parametroch až degeneráciu spoločnosti na Slovensku.

– Že ešte 20 rokov, morálni uchyláci, kolonizátori a bandy kriminálnikov nedostali voľnú ruku pri rozkrádaní a ničení slovenského poľnohospodárstva, priemyslu, vedy, techniky a kultúry.

– Že ešte 20 rokov kolonizátori nemohli zaviesť na Slovensku zločiny proti ľudskosti, ako narkomániu, žobrákov, bezdomovcov, korupciu, vykorisťovanie, výpalníctvo, predaj ľudí, detskú prostitúciu, vraždy na objednávku, exekútorov, nevoľníctvo, stratu sociálnych istôt a fyzickej bezpečnosti, vysťahovalectvo…

Milí a vážení vojaci Varšavskej zmluvy,

ja viem, že Vás naši kolonizátori Vyvoleného hamburgera, „humanisti, demokrati“ a morálni uchyláci všetkého druhu len okydávali a okydávajú za to, že ste zabránili našej kolonizácii a úpadku v roku 1968.

Ale nech Vás poteší, že po rokoch, keď títo uchyláci pomrú a skončí kolonizácia Slovenska, skončí výroba morálnych uchylákov a pominie smrteľný strach z pravdy, tú veľkú kopu hnoja, ktorú na Vás nakydali, rozpráši vietor a pohnojí s ním konečne naše polia.

A verte, že príde nová generácia občanov Slovenska, ktorá nebude mať smrteľný strach z pravdy, a prídu aj odvážlivci, ktorí budú na Vás spomínať len v dobrom, a ktorí Vám za tých 20 rokov rozvoja Slovenska, ktoré ste zabezpečili, postavia aj pomník.

Milí a vážení vojaci Varšavskej zmluvy, ešte raz Vám ďakujeme.

(Píšem v množnom čísle, lebo predpokladám, že ďakujeme aspoň dvaja).

RNDr. Karol Ondriaš, DrSc.

150826