Dokáže Marxizmus zvíťaziť nad súčasným globálne súkromným fašizmom predtým, ako fašizmus rozpúta III. svetovú vojnu?

12. januára 2014 14:22, Prečítané 6 564x, karolondrias, Nezaradené

Asi bude musieť, lebo je to jediná alternatíva, ktorá to dokáže.

Dôkazy o súčasnom globálnom fašizme podáva napríklad Juraj Janošovský v článku: Kapitalizmus metastázoval do globálneho fašizmu

http://www.noveslovo.sk/prispevok-v-blogu/Vybrane_poznamky_k_aktualnemu_stavu_globalneho_fasizmu

I keď treba dodať, že v súčasnom štádiu globálny fašizmus ešte nie je úplne jednotný a rôzne odnože súťažia medzi sebou o maximálnu moc. Ďalších dôkazov o tejto už kapitalisticky-demokratickej axióme je veľa, a denne sa s nimi stretávame v bežnom živote a v mediálnych správach. Z množstva dôkazov, o fungovaní súkromno-fašistického systému (anglosion?), kde najvýznamnejšiu zložku tvorí elita USA, spomeniem napríklad:

1.) Zoznam štátov (uvedený nižšie), ktoré demokratické USA a ich priatelia bombardovali po Druhej svetovej vojne, pretože nedodržiavali „ľudské práva” a zabili pri tom niekoľko miliónov ľudí. Keby sme na predstaviteľov štátov, ktorí bombardovanie nariadili použili tie isté kritéria ako na nacistických zločincov v Norimbergu, tak každý by musel dostať trest smrti (podľa Noama Chomského) a nie byť demokratickým oslávencom alebo nositeľom Nobelovej ceny za mier. Nikto s predstaviteľov demokratických vlád sveta sa neopovážil poukázať na tieto zločiny a žiadal ich vyšetrenie.

2.) Zoznam plánovaných alebo s účasťou demokratických USA vykonaných atentátov na prominentné osoby, ktoré „nedodržiavali ľudské práva“ (uvedený nižšie).

3.) Zoznam priateľských diktátorov USA (uvedený nižšie).

4.) Zákon Patriot Act, prijatý v USA v roku 2001, dovoľuje bezpečnostným zložkách USA kohokoľvek vo svete sledovať, uniesť, mučiť, zabiť alebo väzniť bez súdu v známych alebo tajných väzniciach. Nikto s predstaviteľov demokratických vlád sveta sa neopovážil poukázať na tieto zločiny a žiadal ich vyšetrenie.

5.) USA a ich priatelia po 2. svetovej vojne podporovali asi všetky represívne režimy, ako napríklad v Saudskej Arábii, Indonézii alebo v Hondurase a zároveň odstraňovali progresívne vlády a ekonomicky ničili štáty, ktoré sa snažili o nezávislosť, ako napríklad Východoeurópske socialistické štáty, Čile, Irák, Líbya, Irán, Kuba, Sýria, Egypt, africké a latinsko-americké štáty..atď.

6.) Teroristické činy súkromno-fašistickej elity zahrňuje aj súčasná podpora džíhádistov v Sýrii, Líbyi, Rusku ….

7.) Všadeprítomné odpočúvanie a kontrola činnosti, už skoro každého na planéte, je vďaka Edwardovi Snowdenovi v súčasnosti všeobecne známa (za čo mu paradoxne hrozí v USA vysoký trest). A to ešte nevieme všetko, čo súkromno-fašistický systém zahŕňa.

Nevyhnutnou súčasťou súkromno-fašistického systému je aj ovládanie mienkotvorných médií, ktoré vychovávajú generáciu, ktorá má tento systém podporovať. Má podporovať záujmy globálnej súkromno-fašistickej elity a nenávidieť všetko, čo bráni rozvoju globálneho fašizmu, hlavne marxizmus, socializmus a komunistov.

Jeden príklad za všetky:

V roku 1989 všetky média v USA a vo svete opakovane podávali správy o masakre mierumilovných študentov tankami a vojakmi na Námestí nebeského pokoja (Tien an-men) v Pekingu 4.6.1989. Zdôrazňovali masaker študentov, ktorí chceli „odstrániť komunistickú totalitu, chceli slobodu a dodržiavanie ľudských práv“. Referovali o námestí, kde bolo zmasakrovaných niekoľko tisíc študentov „zločinnou komunistickou totalitou“. Táto správa sa opakovala v médiách celého sveta 22 rokov a opakovali ju skoro všetci demokratickí vysokopostavení politickí, mediálni a ekonomickí predstavitelia. Týmto nás kŕmili 22 rokov a predpokladám, že týmto vychovali a 22 rokov kalili stovky-miliónov morálnych uchylákov, ktorí na povel by boli použitelní na zabíjanie komunistov.

Keby nie Wikileaks tak „masakrom“ kalia uchylákov doteraz.

http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/wikileaks/8555142/Wikileaks-no-bloodshed-inside-Tiananmen-Square-cables-claim.html

http://www.telegraph.co.uk/news/wikileaks-files/8555896/Wikileaks-Tiananmen-cables.html

Na základe tajných depeší z veľvyslanectva USA v Pekingu, ktoré odhalili Wikileaks, a publikoval The Daily Telegraph 4.6.2011, vyšlo najavo, že na Námestí nebeského pokoja v Pekingu dňa 4. Júna 1989 nedošlo k žiadnemu masakru. Masaker bol účelovo vymyslený.

Nasledujúce fakty dokazujú profesionálnu totalitu globálneho súkromno-fašistického systému. V čase „masakry“ na námestí v Pekingu tam bolo niekoľko tisíc študentov, veľa zahraničných novinárov, pracovníkov veľvyslanectiev a bežných zahraničných zvedavcov. Podobne, ako pracovníci veľvyslanectva USA v Pekingu informovali vládu v USA o pravde na Námestí nebeského pokoja, tak isto aj iní pracovníci veľvyslanectiev informovali svoje vlády, že na námestí k žiadnemu masakru nedošlo.

Skutočnosť, že nikto z priamych účastníkov nemohol povedať svoj názor na „masaker“ v svetových mienkotvorných masmédiách po dobu 22 rokov, a dokonca, že žiadny predstaviteľ vlád sveta oficiálne sa neopovážil povedať pravdu o „masakre“ na námestí v Pekingu dokazuje neuveriteľnú absolútnu globálnu moc, strach a profesionalitu fašistickej totality v ktorej žijeme. http://ondrias.sk/index.php/component/content/article/34-blog/238-chemorho.html

Myslím si, že súkromný globálny fašizmus ešte neovláda všetko, alebo nie je ešte zjednotene globálny. Napríklad, Čína, Rusko, Irán, Sýria… stále odolávajú a veľmi pravdepodobne aj odolajú. Preto sú vystavené stále útokom globálnych fašistov, kde napríklad o Rusku pri kalení uchylákov sa používajú správy:

Prebraté z: http://www.zvedavec.org/komentare_5756.htm

http://vineyardsaker.blogspot.sk/2013/10/1993-2013-is-twenty-years-long-pas-de.html

Berezovskij coby „pronásledovaný“ podnikatel

Politkovskaja „zavražděna hrdlořezy KGB“

Chodorkovskij uvězněn kvůli své lásce ke „svobodě“

Ruská „agrese“ proti Gruzii

Ruské „genocidní“ války proti Čečencům

„Nepokojné kundičky“ coby „vězni svědomí“

Litviněnko „zavražděn Putinem“

Ruští homosexuálové „pronásledováni“ a „týráni“ státem

Magnickij a následný „zákon Magnického“

Snowden jako „zrádce ukrývající se v Rusku“

„Ukradené volby“ do Dumy a na post prezidenta

„Bílá revoluce“ na náměstní Bolotnaja

„Nový Sacharov“ – Aleksej Navalnyj

Ruská „podpora Assada“, (chemického) „řezníka z Damašku“

Neustálé zasahování Ruska „do ukrajinských záležitostí“

„Naprostá kontrola“ Kremlu nad ruskými médii

Najnovšie správy o prepustení Chodorkovskeho po amnestii z ruského väzenia:

Chodorkovskij bol politický väzeň,

Chodorkovskij je disident,

Chodorkovskij vyhlásil, že bude bojovať za prepustenie politických väzňov v Rusku.

V podobnom duchu sú správy aj o ďalšej kriminálničke J. Tymošenkovej na Ukrajine.

Je možné, že ako vždy, kriminálnici aj teraz tvoria významný pilier súčasného globálneho fašizmu.

Súčasný fašizmus je založený na neobmedzene veľkom finančnom súkromnom kapitále, ktorý fašistom zabezpečuje absolútnu moc. K tomu je potrebná všeobecná privatizácia, pretože všetko čo je súkromné sa dá kúpiť za peniaze. Potom je možné, že napríklad v roku 2013 bolo na svete 1426 dolárových miliardárov majúcich majetok 5,4 triliónov dolárov (podľa Forbes), čo je o 18% viac ako mali pred rokom.

Po 2. Svetovej vojne v ceste absolútneho privatizovania fašizmu stál marxizmus (socializmus a komunisti), pretože marxizmus hlása všeľudové vlastníctvo výrobných prostriedkov a tým aj kapitálu. Po odstránení marxizmu v bývalom socialistickom bloku po roku 1989, súkromný fašizmus zaznamenal veľký rozmach. Je možné, že v konkurenčnom boji o suroviny, ľudské zdroje a životný priestor nebude váhať vyvolať aj väčšie vojny, ako vyvolal doteraz.

Marxizmus je jediná alternatíva, ktorá dokáže odstrániť súčasný globálny súkromný fašizmus. Preto všetky globálne médiá už dlhodobo šíria filozofiu „vedeckého antikomunizmu“. Napríklad na Slovensku väčšina súčasnej mladšej generácie je už odchovaná výlučne na antikomunistických orgazmoch.

Dokáže Marxizmus zvíťaziť nad súčasným globálne súkromným fašizmom?

Pokiaľ sú ľudia poučiteľní, tak áno. A poikiaľ nie, tak si musia počkať až po III. Svetovej vojne.

RNDr. Karol Ondriaš, DrSc.

Člen ÚV KSS

140112

Zoznam štátov, ktoré USA a ich priatelia bombardovali po druhej svetovej vojne, pretože nedodržiavali „ľudské práva”. http://ondrias.sk/index.php/knihy.html?task=view&id=8&catid=47

„Naším prvým cieľom je zabrániť opätovnému objaveniu sa nového súpera, či už na území bývalého Sovietskeho zväzu alebo inde, ktorý by predstavoval ohrozenie poriadku, predtým nastoleného Sovietskym zväzom… musíme zdôvodniť dostatočne jasne záujmy vyspelých priemyselných štátov, aby sme ich odradili od spochybnenia nášho vedúceho postavenia alebo snahy odstrániť nastolený politický a ekonomický poriadok…“

Plánovacia smernica Pentagónu pre daňové roky 1994–1999, New York Times 8. marca 1992, str.14

Čína 1945-46;

Kórea a Čína 1950-53;

Guatemala 1954;

Indonézia 1958;

Kuba 1959-60;

Guatemala 1960;

Kongo 1964;

Peru 1965;

Laos 1964-73;

Vietnam 1961-73;

Kambodža 1969-70;

Guatemala 1967-69;

Grenada 1983;

Libanon 1983, 1984;

Líbya 1986, 2011;

Salvádor 1980s;

Nikaragua 1980s;

Panama 1989;

Irak 1991-99, 2001-;

Kuvajt 1991;

Somálsko 1993;

Bosna 1994, 1995;

Sudán 1998;

Afganistan 1998, 2001-;

Juhoslávia 1999.

Zoznam plánovaných alebo s účasťou USA vykonaných atentátov na prominentné osoby, ktoré „nedodržiavali ľudské práva“. Zoznam z knihy Williama Bluma [5] predkladám tak, ako som ho stiahol z internetu (http://members.aol.com/bblum6/assass.htm). Pre jednoduchosť ho nechávam v angličtine.

1949 – Kim Koo, Korean opposition leader

1950s – CIA/Neo–Nazi hit list of numerous political figures in West Germany

1950s – Chou En –lai, Prime minister of China, several attempts on his life

1950s – Sukarno, President of Indonesia

1951 – Kim Il Sung, Premier of North Korea

1950s (mid) – Claro M. Recto, Philippines opposition leader

1955 – Jawaharlal Nehru, Prime Minister of India

1957 – Gamal Abdul Nasser, President of Egypt

1959 – Norodom Sihanouk, leader of Cambodia

1960 – Brig. Gen. Abdul Karim Kassem, leader of Iraq

1950s-70s – José Figueres, President of Costa Rica, two attempts on his life

1961 – Francois „Papa Doc“ Duvalier, leader of Haiti

1961 – Patrice Lumumba, Prime Minister of the Congo (Zaire)

1961 – Gen. Rafael Trujillo, leader of Dominican Republic

1963 – Ngo Dinh Diem, President of South Vietnam

1960s – Fidel Castro, President of Cuba, many attempts on his life

1960s – Raúl Castro, high official in government of Cuba

1965 – Francisco Caamaño, Dominican Republic opposition leader

1965-6 – Charles de Gaulle, President of France

1967 – Che Guevara, Cuban leader

1970 – Salvador Allende, President of Chile

1970 – Gen. Rene Schneider, Commander –in –Chief of Army, Chile

1970s, 1981 – General Omar Torrijos, leader of Panama

1972 – General Manuel Noriega, Chief of Panama Intelligence

1975 – Mobutu Sese Seko, President of Zaire

1976 – Michael Manley, Prime Minister of Jamaica

1980-1986 – Muammar Qaddafi, leader of Libya, several plots and attempts upon his life

1982 – Ayatollah Khomeini, leader of Iran

1983 – Gen. Ahmed Dlimi, Moroccan Army commander

1983 – Miguel d’Escoto, Foreign Minister of Nicaragua

1984 – The nine comandantes of the Sandinista National Directorate

1985 – Sheikh Mohammed Hussein Fadlallah, Lebanese Shiite leader (80 people killed in the attempt)

1991 – Saddam Hussein, leader of Iraq

Prikladám zoznam priateľských diktátorov USA, ktorým USA so spojencami pomohli k moci, verejne alebo neverejne ich podporovali alebo v tichosti tolerovali, lebo boli alebo sú súčasťou záujmov USA v našom demokratickom svete. Zoznam je pre jednoduchosť v angličtine.

Abacha, General Sani ———————— Nigeria

Amin, Idi ————————————— Uganda

Banzer, Colonel Hugo ———————— Bolivia

Batista, Fulgencio —————————– Cuba

Bolkiah, Sir Hassanal ————————- Brunei

Botha, P.W. ———————————— South Africa

Branco, General Humberto —————— Brazil

Cedras, Raoul ———————————- Haiti

Cerezo, Vinicio ——————————– Guatemala

Chiang Kai-Shek —————————— Taiwan

Cordova, Roberto Suazo ——————— Honduras

Christiani, Alfredo —————————- El Salvador