Karol Ondrias

Úvodom prehlasujem, že všetko, čo je napísané v tomto blogu je klamstvo. Je to všetko vymyslené len pre potešenie BoPKoTov a radostných vyznávačov Vyvoleného hamburgera,  ktorí omylom a zbytočne budú čítať tento blog.

My starší vieme posúdiť a porovnať, ako spoločnosť na Slovensku po odstránení komunistov od moci následkom zákonov kapitalizmu  zdegenerovala a médiá vyrobili veľa antikomunistov, kde ku degenerácii sa pridal ešte povinný morálny kreténizmus. Nebudem to ďalej rozvádzať, dôkazy o tom podávajú denne už viac ako štvrťstoročie všetky naše a zahraničné masmédiá.

Prečo je tomu tak?

Údaje o technológiách som zobral hlavne z článku:  Elizabeth Kolbert: Why Facts Don’t Change Our Minds. http://www.newyorker.com/magazine/2017/02/27/why-facts-dont-change-our-minds

Vyvolený hamburger (ako každý hamburger, aj tento sa skladá z fašírky tvorenej z čistej rasy, nadradenej rasy, vyvolenej rasy, legálnych kriminálnikov a masových globálnych zabijakov) už 20-30 rokov vedel o vlastnostiach fungovania ľudského mozgu, ktoré naplno využil a stále využíva pre svoj prospech.

V pokusoch ako funguje ľudský mozog sa zistilo, napríklad:

V roku 1975, výskumníci zo Stanfordovej univerzity pozvali  študentov na test o samovraždách. Každý dostal 25 párov poznámok. Bolo im povedané, že jeden pár poznámok napísali  ľudia, ktorí potom spáchali samovraždu a druhý pár poznámok napísali náhodne  oslovení ľudia. Študenti mali za úlohu určiť, ktoré poznámky v páre napísali samovrahovia a ktoré obyčajní ľudia.  Po teste skúšajúci niektorým študentom oznámili (oklamali ich), že sú géniovia na túto úlohu a presne správne určili 24 správnych odpovedí z 25. Iným povedali, že sú beznádejne neschopní (takisto ich oklamali), lebo určili len 10 správnych z 25. Výskumníci takto oklamali študentov, pretože, i keď ozaj polovicu poznámok napísali ľudia pred samovraždou,  študenti, ktorým povedali, že v teste boli géniovia si neviedli o nič lepšie, ako študenti, ktorým povedali, že sú beznádejne neschopní. V druhej fáze štúdie týmto študentom prezradili, že výsledok testu si vymysleli,  a to čo im oznámili nezodpovedá pravde. Nakoniec, študenti boli požiadaní, aby sami o sebe  rozhodli, koľko určili správnych odpovedí v teste a či boli lepší alebo horší ako priemer všetkých študentov. Výsledok bol kuriózny, ale podstatný pre pochopenie funkcie mozgu. Študentom, ktorým predtým povedali, že si viedli výborne (ale študenti už vedeli, že to bolo klamstvo), odpovedali-boli presvedčení, že si v teste viedli veľmi dobre a významne lepšie, ako priemerný študent. Uviedli to i napriek tomu, že nemali žiadny dôkaz tomu veriť. Naproti tomu, študenti, ktorým predtým povedali, že si viedli v teste zle (ale študenti už vedeli, že to bolo klamstvo), odpovedali-boli presvedčení, že si v teste viedli významne horšie, ako priemerný študent. I v tomto prípade to študenti uviedli i napriek tomu, že nemali žiadny dôkaz tomu veriť.

Výsledok tohto testu, a mnohých stoviek tomu podobných, dokazuje,  že raz vytvorená v mozgu matrica-impresia, je pozoruhodne trvalá. Podstatné je, že matrica-impresia trvá aj potom, čo človek už vie, že nebola pravdivá.

Keď to prenesieme do našej doby kapitalistického kanibalizmu, Vyvolený hamburger využil túto vlastnosť mozgu na zničenie Východoeurópskej socialistickej civilizácie a jej následnej kolonizácii.  Mnohí vytunelovaní si možno spomenú, čo všetko im západnými médiami implantované matrice v mozgu hovorili.

Napríklad, matrice vytvorené v mozgu na zničenie socialistickej civilizácie hovorili:

Že: Jednotné roľnícke družstvá, ako produkt zločinov komunistov, nefungujú a je potrebné ich rozbiť a pôdu dať opäť súkromníkom a potom Slovenské poľnohospodárstvo bude opäť prosperovať, ako napríklad v USA.

Že štátne priemyselné koncerny a podniky, ako produkt zločinov komunistov, nefungujú a je potrebné ich sprivatizovať a súkromný podnikateľ zabezpečí, aby podniky prosperovali, ako napríklad v kapitalistických krajinách.

Že štát je zlý vlastník podnikov.

Že štátne plánované hospodárstvo je produkt zločinov komunistov, nefunguje, a je potrebné to odstrániť, veď voľný kapitalistický trh to všetko vyrieši…

Že Stalin a tým aj komunisti sú zločinci a zabili 100 miliónov ľudí.

Že socializmus a Marxizmus prehral s kapitalizmom a odišiel na smetisko dejín.

Mozog mnohých, ešte aj po štvrť storočí, sa stále riadi týmito mozgovými matricami, ktoré majú produkovať nenávisť ku socializmu a komunistom a ochraňovať kapitalizmus, a tým aj moc Vyvoleného hamburgera, i napriek tomu, že overiteľné fakty hovoria niečo iné.

Ďalší pokus:

Študenti na univerzite dostali súbor informácií o hasičovi Frankovi, ktoré okrem iného zahrňovali aj odpovede Franka na „test riskovania“ (Risky-Conservative Choice Test).

Podľa prvej verzie tohto testu, Frank bol úspešný hasič, ktorý si vždy pri hasení vybral najbezpečnejší postup.

Podľa druhej verzie, Frank si vždy vybral najbezpečnejší postup, ale ináč (alebo preto) bol mizerný hasič, o čom sú záznamy aj v správach jeho nadriadených.

Ako aj v predchádzajúcom prípade, v druhom kole testu študentom bolo prezradené, že boli oklamaní a všetky informácie o Frankovi sú úplne fiktívne. Ale aj tak, študenti boli požiadaní, aby odpovedali na otázku: Aký postoj k riziku by mal mať úspešný hasič? Študenti, ktorí dostali prvý súbor informácií o Frankovi odpovedali, že úspešný hasiť by sa mal vyhýbať riziku. Študenti, ktorí dostali druhý súbor informácií o Frankovi odpovedali, že úspešný hasiť musí ísť do rizika.

Udivujúce je, že opäť, i keď študenti už vedeli, že informácie, ktoré dostali sú vymyslené, a nemajú dostatok dôkazov na správne všeobecné rozhodnutie, zaujali veriace stanovisko v súlade s informáciami, o ktorých už vedeli, že sú vymyslené.

Stovky až tisícky ďalších podobných experimentov potvrdili, že výsledok-úsudok „rozumne-rozmyšlajúcich“ ľudí je nerozumný a až absurdný a závisí len od toho, akú matricu a kedy mu ju médiá vytvoria v mozgu. Mnohí si podľa týchto matríc podvedome vytvárajú úsudok i napriek tomu, že už vedia, že tieto matrice nie sú pravdivé.

Vyvolený hamburger využil túto vlastnosť mozgu na zničenie Východoeurópskej socialistickej civilizácie a jej následnej kolonizácii. Niektorí si možno spomenú, aké nerozumy a absurdity tvrdili v médiách ihneď po prevrate 1989 členovia víťazného kapitalistického slovenského stáda. Ich výroky a diskusné príspevky v televízii boli tak absurdne a tak nerozumné, že Vyvolený hamburger ich odvtedy zakázal odvysielať z archívu TV a možno ich aj zničil.

Otázka je, prečo takto funguje ľudský mozog?

Hugo Mercier a Dan Sperber (The Enigma of Reason, https://www.amazon.com/Enigma-Reason-Hugo-Mercier/dp/0674368304) tvrdia, že takéto fungovanie mozgu sa u nás vyvinulo evolúciou na savanách Afriky, podobne ako schopnosť chodenia po dvoch alebo trojfarebné videnie. Argumentujú, že najväčšia výhoda vývoja ľudského druhu oproti iným druhom-živočíchov bola a je naša schopnosť kooperovať. Všeobecne, kooperáciu je ťažko vytvoriť a ešte ťažšie dlhodobo udržať. (Spomeňte si na množstvo politických strán, ktoré vznikli a rýchlo zanikli po roku 1989 v dôsledku nekooperácie).

To znamená, že ľudský mozog, jeho myslenie a závery sa evolúciou nevyvinuli na to, aby sme pravdivo vyriešili abstraktné alebo logické problémy, alebo utvárali správne závery z neznámych údajov, ako si väčšina ľudí myslí.

Náš mozog sa vyvinul tak, aby výsledok riešenia problémov alebo neznámych javov viedol k záveru, ktorý by nás dlhodobo presvedčil k spoločnému životu v našej kooperatívnej skupine (v kmeni, náboženskej skupine, ideológii, atď). Skrátka, mozog nie je stavaný tak, aby hľadal objektívnu pravdu (samozrejme aj tu sa pomocou vedeckých metód dá zistiť objektívna pravda).

Takýto mozog sa nám vyvinul evolúciou, aby sme v dávnych dobách prežili oproti mozgom, ktoré nemali „kooperatívny výstup“. Evolučným vývojom prežilo viac ľudí, ktorých mozog nahľadal objektívnu pravdu, ale fikciu pravdy, ktorá ho mala ďalej presvedčiť, že je správne kooperovať so skupinou ku ktorej patrím, lebo „my máme pravdu“. V dnešnej dobe výsledkom genetických mutácií evolúcie, väčšina mozgov sa riadi týmto princípom fundamentálne a len niektoré mozgy dokážu viac-menej nájsť objektívnu pravdu, často len na základe vedeckých metód.

Takáto funkcia mozgu má názvy. Napríklad: Jedna z mnohých foriem skutočného (ale chybného) myslenia mozgu je napríklad „potvrdzujúca zaujatosť“ (confirmation bias), čo je tendencia ľudí prijať-uveriť informácii, ktorá podporuje ich vieru (ilúziu pravdy, http://ondrias.sk/index.php/knihy.html?task=view&id=9&catid=47) a odmietnuť informáciu (i keď je pravdivá), ktorá je proti ich viere.  V pokuse „potvrdzujúcej zaujatosti“ rozdelili študentov podľa ich názoru na trest smrti. Polovica študentov bol za trest smrti a bola presvedčená, že to odradzuje k zločinu. Druhá polovica bola proti a dôvodila, že trest smrti neovplyvňuje zločinnosť. Všetci študenti dostali dve štúdie (obe boli vymyslené). Jedna uvádzala dôvody, ktoré podporovali odradzovanie zločinu pomocou trestu smrti a druhá poskytovala dôkazy, že trest smrti neovplyvňuje zločinnosť. Štatisticky obe “štúdie“ boli vyvážené. Študenti, ktorí pôvodne podporovali trest smrti, označili údaje podporujúce trest smrti za veľmi dôveryhodné a údaje proti trestu smrti za nepresvedčivé. Študenti, ktorí pôvodne boli proti trest smrti, označili údaje proti trestu smrti za veľmi dôveryhodné a údaje podporujúce trest smrti za nepresvedčivé. Na konci experimentu, študenti boli požiadaní, aby to zvážili ešte raz, a ešte raz sa vyjadriť k trestu smrti. Výsledok bol, že tí študenti, ktorí boli za trest smrti, boli teraz ešte viac v prospech trestu smrti, a naopak tí, ktorí sa proti nemu postavili, boli ešte viac proti.Takúto funkciu mozgu nazvali Mercier and Sperber “hypersociability.” Ľudský svet sa mení a ide dopredu rýchlo, pričom bohužiaľ prirodzený výber zaostáva.

Test z knihy: Steven Sloman a Philip Fernbach, “The Knowledge Illusion: Why We Never Think Alone” (Riverhead) o fungovaní splachovacieho záchodu.  Každý pozná splachovací záchod a myslí si, že aj zhruba vie, ako splachuje. Ale, ako skutočne funguje?Študenti na Yale univerzite boli požiadaní aby ohodnotili-odstupňovali svoje znalosti o každodenných zariadeniach, s ktorými denne prichádzajú do styku, vrátane toaliet.Potom boli požiadaní, aby podrobne krok za krokom, popísali a podrobne vysvetlili, ako tieto zriadenia, vrátane toaliet, fungujú, a potom znova ohodnotili-odstupňovali svoje znalosti o týchto zariadeniach.Výsledkom testu bolo, že po úlohe napísať podrobne, ako napríklad toalet funguje, študenti zistili, že v skutočnosti o tom vedia veľmi málo a preto ich sebahodnotenie o svojich znalostiach kleslo oproti stupňom, ktoré si dávali na začiatku (splachovanie záchodov sa ukázali komplikovanejšie, ako sa zdalo). Sloman a Fernbach našli tento efekt takmer všade a nazvali ho „ilúziou vysvetľujúcej hĺbky“ “illusion of explanatory depth”.  Ľudia veria, že vedia oveľa viac, ako sú ich skutočné znalosti. Aj to sa vyvinulo evolúciou, v súvislosti nášho vzťahu k iným ľudom. Veríme, že toalet navrhol niekto iný tak, aby som to mohol ľahko ovládať. My sa spoliehame-veríme na odborné skúsenosti iných od chvíle, keď sme sa naučili, ako spoločne loviť, čo bol pravdepodobne kľúčový vývoj v našej evolučnej histórii. Keby sme sa nespoliehali, neverili a nedôverovali profesionalite iných, nemohli by sme sa naučiť spoločne loviť. Preto aj v súčasnosti my kooperujeme až do takej miery, že nepoznáme hranicu kde končia naše vedomosti a začínajú iných. Neexistuje ostrá hranica medzi myšlienkami a poznaním jednej osoby a ostatnými členmi skupiny.

Tento mentálny zmätok je tiež považovaný za pokrok. Ako ľudia vynašli nové nástroje pre nové spôsoby života, zároveň vytvorili nové oblasti nevedomostí. Napríklad, človek použije nôž, pričom nemusí zvládnuť princípy metalurgie kovov. Pokiaľ ide o nové technológie, zvyšuje sa ich neúplné pochopenie (čo si už ani neuvedomujeme).

Bohužiaľ, tato naša vlastnosť mozgu, sa dostane do problémov, podľa Slomana a Fernbacha, v politickej oblasti. Jedna vec je pre mňa vyprázdniť toaletu bez toho, aby som vedel, ako to funguje, ale iné je, aby som podporoval alebo postavil sa proti politickej strane bez toho, aby  som vedel, ako funguje a čo to vlastne znamená.

A toto je podstata, prečo Vyvolený hamburger, „skoro pod trestom smrti“, vyžadoval demokratické slobodné voľby, ktoré zabezpečili a zabezpečujú kolonizáciu a bráni rozvoju v bývalom socialistickom bloku. Demokratické voľby mu dovolili využiť naplno vytvárania mozgových matríc vo svoj prospech. Keď použijem dôkaz zo Slovenska, tak po prevrate 1989 ľudia nevedeli rozsúdiť schopných a zodpovedných politikov oproti politickým kriminálnikov a vlastizradcom. Mnohí volili toho, ku ktorému stádu ich dokázali nahnať médiá Vyvoleného hamburgera, ktoré už 20-30 rokov vedeli a využívali „kooperatívne chovanie“ ľudského mozgu. Voliči sa väčšinou  „slobodne“ priklonili ku politickým kriminálnikom.

(Len tak na okraj: súčasná poľská vláda sa dostala do nemilosti, lebo má v programe veľký zločin proti demokracii: Chce vyhnať masmédiá Vyvoleného hamburgera z Poľska! Čo považujem za prvý krok oslobodiť sa od ekonomickej, mentálnej a politickej kolonizácie).

Príklad:Sloman a Fernbach citujú prieskum uskutočnený v roku 2014, krátko po tom, ako si Rusko „pripojilo“ Krym z ukrajinského územia. Respondentov sa pýtali, ako by mali USA na to reagovať, a tiež či môžu identifikovať Ukrajinu na mape. Čím viac respondenti nevedeli, kde leží Ukrajina, t.j. čím ďalej ju označili na mape od miesta, kde skutočnosti bola, tým mali silnejší názor, že USA majú zasiahnuť vojensky. Medián respondentov chybnej vzdialenosti určenia Ukrajiny na mape bol 2900 km (vzdialenosti z Kieva od Madridu). Prieskumy o mnohých ďalších otázkach priniesli podobne skľučujúce výsledky.Z toho jednoznačne vyplýva zákon, že silné presvedčenie o niečom nevychádza z dôkladného pochopenia problému, ale skôr naopak.

Je veľa príkladov, že čím máme menšie vedomosti o probléme, tým budeme mať radikálnejší názor ovplyvnený vierou v dôveru ľudí (v dnešnej dobe, vieru správam v médiách). Unikátne príklady možno nájsť aj v našich médiách, kde po prevrate 1989 mohli v médiách väčšinou vystupovať len ľudia, ktorí nemali vedomosti o fungovaní sveta (často nevedeli ani cudzí jazyk), o ekonomike, geopolitike, histórii…, ako herci, speváci, športovci, disidenti, bigotne veriaci. Bohužiaľ v mnohých prípadoch to stále pokračuje. Sú to krásne učebnicové príklady premytých mozgov účelovými matricami. Škoda, že ich Vyvolený hamburger zakázal použiť pre vedecký výskum mozgu, veda by mohla pokročiť dopredu. Mentálne absurdity v diskusných príspevkov antikomunistov by tiež stáli za vedecký výskum fungovania mozgu. Dôležité ďalšie príklady sú uvedené napríklad v knihe Denying to the Grave: Why We Ignore the Facts That Will Save Us” (Oxford), Jack Gorman.

Karol Ondrias

170806