Karol Ondrias

Úvodom prehlasujem, že všetko, čo je napísané v tomto blogu je klamstvo. Je to všetko vymyslené len pre potešenie BoPKoTov a radostných vyznávačov Vyvoleného hamburgera,  ktorí omylom a zbytočne budú čítať tento blog.

Včera (20.8.2017), ako súčasť morálneho kreténizmu a výchovy k menejcennej rase, som zachytil v TV správu, že v Československu „totalitní komunisti“ zavreli do väzenia viac ako 450 tisíc politických väzňov.

Pretože povinný morálny kreténizmus kontrolovaný Vyvoleným hamburgerom nedovolí skutočne zistiť, koľko ich ozaj bolo, nedovolí prezentovať fakty, za aké trestné činy boli odsúdení,

ja popíšem aspoň jeden prípad, ktorý poznám osobne, lebo som s prominentným politickým väzňom, Františkom Bednárom, diskutoval pred videokamerou Slobodného vysielača okolo 4 hodín (videozáznam som už na internete nenašiel, ale chválabohu, mám osobnú kópiu).

Podľa overiteľných informácií, https://sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Bedn%C3%A1r_(politick%C3%BD_v%C3%A4ze%C5%88)

Prominentný, možno aj vzorový, politický väzeň, František Bednár, bol po prevrate 1989 prepustený z väzenia. Ihneď sa  angažoval v Konfederácii politických väzňov Slovenska a neskôr vo Svetovom združení bývalých československých politických väzňov. V rokoch 2001-2008 bol  predsedom a tajomníkom Svetového združenia bývalých československých politických väzňov. Jedna z aktivít skupiny Františka Bednára, ktorú ŠtB odhalila, sa stala námetom dokumentárneho filmu trojice režisérov, Ivana Ostrochovského, Petra Kerekesa a Pavla Pekarčíka „Zamatoví teroristi“, ktorý na Filmovom festivale v Karlových Varoch v roku 2013 získal cenu Federácie filmových kritikov –Fedeora.

Ešte šťastie, že politickí väzni sa ihneď po prevrate 1989 začali verejne chváliť, akí boli hrdinovia, ako bojovali proti zločinnému komunizmu a aké škody mu počas socializmu narobili (v súčasnosti sú tieto informácie  už väčšinou odstránené).

Prominentný politický väzeň František Bednár o svojom protikomunistickom odboji sa na internete pochválil, napísal:

http://www.scribd.com/doc/84750589/František-Bednar-Ľudova-strana-naše-Slovensko (stránka v rámci slobody slova, morálneho kreténizmu a výchovy menejcennej rasy a je už odstránená).

Citujem:

„Založili sme preto protištátnu skupinu, s ktorou sme chceli prebrať tento národ z ľahostajnosti a zbabelosti. Keďže sme žili pod Vysokými Tatrami a ryba smrdí od hlavy, chceli sme pripraviť atentát na generálneho tajomníka ÚV KSČ G. Husáka a na ideologického tajomníka Vasila Biľaka. V auguste v roku 1983 som sa pokúsil kontaktovať s RFE z bývalej Juhoslávie so zámerom spojiť sa so spravodajskými službami západných štátov, respektíve s inými organizáciami bývalých emigrantov a následne podľa ich požiadaviek mala skupina aktívne pôsobiť na území bývalej ČSSR na úseku spravodajstva, monitorovania pohybu sovietskych vojenských transportov, v prípade potreby tiež prevádzať sabotáže, a ak by bol druhou stranou nami navrhnutý plán spáchať atentát na generálneho tajomníka ÚV KSČ Gustáva Husáka a tajomníka ÚV KSČ Vasila Biľaka akceptovaný, pripraviť a realizovať túto diverznú akciu na prístupovej ceste k rezidenčnému sídlu ÚV KSČ v Belianských Tatrách. Naša skupina v roku 1980 ukoristila zo skladu vtedajšieho Zväzu pre spoluprácu s armádou (Zväzarm) viacero zbraní a munície. Dôkazom našej spoľahlivosti a lojálnosti vo veci nadviazania kontaktu malo byť zaslanie balíka s nefunkčným nástražným výbušným systémom na adresu vedúceho tajomníka OV KSS v Poprade v roku 1982. 6. februára 1984 došlo pre chybu a zlyhanie jedného z členov skupiny, u ktorého sa pri domovej prehliadke našli zbrane a chemikálie použité pri výrobe výbušniny, k môjmu zatknutiu ŠtB. Pri vyšetrovaní som zobral všetko na seba aby som neohrozil ostatných. 7.8.1984 ma KS Košice odsúdil na 14 rokov odňatia slobody nepodmienečne.“

Koniec citácie.

Po oboznámení sa s antikomunistickým odbojom politického väzňa Františka Bednára, som si uvedomil, že mal vlastne šťastie, že ho súdili „zločinní komunisti“, lebo za podobný odboj by v demokratickej USA a v Európe bol uznaný za teroristu a dnes by dostal pravdepodobne doživotie alebo trest smrti, a bolo by to demokratické.

Pretože morálny kreténizmus a výchova k menejcennej rasy na Slovensku je od roku 1989 povinná, za túto vyššie popísanú protištátnu činnosť mu dňa 27. januára 2015 Ústav pamäti národa v zmysle zákona č. 219/2006 Zb. o protikomunistickom odboji rozhodnutím č. DR/2014/01627 priznal postavenie veterána protikomunistického odboja podľa § 10 ods. 2 zákona č. 219/90 Zb. a rozhodnutím č. DR/2014/01627 postavenie účastníka protikomunistického odboja podľa § 6. ods. 1 zákona č. 219/2006 Zb.

Koľko zo 450 tisíc „politických väzňov“ bolo skutočných a koľko je len produktom morálneho kreténizmu a výchovy menejcennej rasy Vyvoleným hamburgerom?

Aby som pravdu povedal, vôbec ma to nezaujíma. Prečo by som mal brániť občanom Slovenska užívať si slobody v morálnom kreténizme s hrdým pocitom doživotného štatútu domácich zvieratiek Vyvoleného hamburgera.

Aby tento blog nevyznel, že chcem antikomunistov presviedčať:

1.) Tak otročte na iných ďalej, aspoň tak, ako za posledných 27 rokov, keď tak veľmi chcete. Lebo robíte aj na môj dôchodok.

2.) Zvyšujte si svoj degeneračný štandard a staňte sa zabijakmi použiteľní do akejkoľvek križiackej výpravy, keď tak veľmi chcete.

3.) Búchajte sa hrdo do pŕs pred každým cudzincom, zdôrazňujúc, aká ste kvalitná menejcenná rasa, keď tak veľmi chcete.

Karol Ondriaš

170820