Karol Ondrias

Úvodom prehlasujem, že všetko, čo je napísané v tomto blogu je klamstvo. Je to všetko vymyslené len pre potešenie radostných vyznávačov Vyvoleného hamburgera. Taktiež musím s radosťou oznámiť, že odvtedy ako som zdegeneroval, je mi sveta žiť. Je to tak dobrý pocit, že mi ho už roky závidí aj môj psychiater.

Práve som sa od neho vrátil a vďaka bohu, opäť ma vyliečil. Teraz už viem, že Slováci nie sú menejcenná rasa, o čom som mal podozrenie ešte včera.

Ako mi poradil, mám si to všetko zapísať a päť krát denne sa pokloniť smerom k televízoru, (ktorý má byť na západnej strane izby) a všetko zopakovať. Lebo len tak opäť neupadnem do sváru komunistických bludov.

Takže opakujem:

• Štrnganie na námestiach 17. novembra 1989 nebol prejav menejcennej rasy, ale jej múdrosť a uvedomelosť konečne žiť v slobode a demokracii, ako ostatné vyspelé krajiny.
• Ovácie ľuďom, ktorí ničili naše poľnohospodárstvo nebol prejav menejcennej rasy, ale jej múdrosť a uvedomelosť mať konečne potravinovú sebestačnosť, banány a zdravé potraviny.
• Ovácie ľuďom, ktorí ničili náš priemysel nebol prejav menejcennej rasy, ale jej múdrosť a uvedomelosť mať konečne moderný priemysel.
• To, že Slováci stáli ako mulice, keď im brali banky, poisťovne, pôdu, ničili školstvo, vedu, techniku a kultúru nebol prejav menejcennej rasy, ale jej múdrosť a uvedomelosť nahradiť všetko zastarané a nefunkčné modernou slobodnou demokratickou spoločnosťou.
• To, že Slováci volili až dva-krát SDKÚ nebol prejav menejcennej rasy, ale jej múdrosť a uvedomelosť zbaviť sa zbytočného majetku a rozhodovania, ktorý bránil nášmu slobodnému rozvoju, a konečne vystaviť aj nás slobodných občanov ako tovar do výkladu obchodu voľného trhu.
• To, že Slováci volili úžerníka, narkomana, pedofila a psychopata do vysokých štátnych funkcií nebol prejav menejcennej rasy, ale jej múdrosť a uvedomelosť zabezpečiť, že v slobode a demokracii, každý má rovnakú šancu demokraticky vládnuť.

No, a tuná, ako sa tak modlím k televízoru, som si z hrôzou uvedomil, že Slováci si ešte nezvolili do vedúcich štátnych funkcií sexuálneho násilníka, ako je to bežné vo vyspelých demokratických krajinách USA alebo EÚ. Slováci musia s tým niečo robiť, lebo sa bojím, že keď v najbližšom období nezvolia 2-3 sexuálnych násilníkov do vysokých vládnych funkcií, tak nás celý vyspelý slobodný a demokratický svet bude pokladať za menejcennú rasu.

A tomu treba zabrániť. Ja ako občan môžem mať pocit menejcennej rasy, ale ako národ nesmieme mať ten pocit.

No a teraz začínam mať pochybnosti, či je ozaj nevyhnutne potrebné mať sexuálnych násilníkov vo vláde a v parlamente. Preto ihneď ako dostanem dôchodok, skočím za psychiatrom, aby ma z toho vyliečil a bude mi opäť sveta žiť.

Škoda, že každý Slovák nemá tak dobrého psychiatra ako ja, to by nám bolo sveta žiť.

Karol Ondriaš

171110